Keď sa povie Dánsko, väčšina z nás si vybaví bicykle, hrejivé hygge a vysokú životnú úroveň. Nie náhodou sa tento škandinávsky štát, veľký zhruba ako Slovensko, rok čo rok umiestňuje na popredných priečkach rebríčka najšťastnejších krajín sveta podľa World Happiness Report. Tamojší obyvatelia to pripisujú silnému sociálnemu systému, bezpečnému prostrediu s nízkou kriminalitou a tiež kvalite ovzdušia a udržateľnosti, ktorú umožňuje ich energetický systém. Dánsko s prehľadom zvláda environmentálne aj energetické výzvy – a pomáha mu v tom najmä vietor.
Až 58 % elektriny v krajine princa Hamleta pochádza z vetra – čo je najvyšší podiel na svete. Dánska vláda začala rozvíjať dôslednú stratégiu už v 70. rokoch ako reakciu na ropnú krízu. Rozhodla sa investovať do obnoviteľných zdrojov – domácich, čistých a dlhodobo výhodných. Dnes sú veterné turbíny súčasťou národnej identity, symbolom pokroku a jedným z dôvodov, prečo si Dánsko trúfa do roku 2030 pokryť takmer 100 % svojej spotreby energií z vetra a slnka.
Tento úspech nie je výsledkom náhody ani priaznivého počasia. Dánsko už desaťročia cielene podporuje výskum a vývoj technológií, vytvára priaznivé legislatívne prostredie a motivuje investorov aj verejnosť. Výstavba veterných parkov sa stala bežnou súčasťou územného plánovania a samosprávy ich vnímajú nie ako prekážku, ale ako príležitosť.
Na opačnej strane stojí Slovensko. Hoci možnosť stavať pobrežné veterné elektrárne nemáme, mnohé oblasti – ako Záhorie či Podunajská nížina – ponúkajú veľmi dobré poveternostné podmienky pre rozvoj veternej energetiky. Napriek tomu od roku 2003 u nás nepribudla ani jedna nová veterná elektráreň a ročná produkcia elektriny z vetra predstavuje iba 3 MWh, čo nás zaraďuje na samotný koniec európskeho rebríčka.
Medzi hlavné prekážky rozvoja veternej energie patria najmä legislatívne obmedzenia, zdĺhavé povoľovacie procesy a nedostatočné verejné povedomie o výhodách tejto technológie. „Slovensko je jedna z mála krajín EÚ, ktorá nevyužíva veternú energiu. Máme pred sebou veľkú výzvu, ale aj príležitosť podporiť našu energetickú nezávislosť,“ konštatuje Lenka Jamborová, špecialistka na obnoviteľné zdroje energie zo spoločnosti SPP.
SPP, najväčší dodávateľ energií na Slovensku, sa popri tradičných zdrojoch aktívne angažuje aj v rozvoji tých obnoviteľných. V súčasnosti pripravuje výstavbu šiestich veterných parkov v lokalitách Drahovce, Galanta, Skalica a Kopčany – Gbely. Tieto parky by mohli ročne vyrobiť viac ako 1 000 GWh elektriny a zásobiť vyše 430-tisíc domácností. Projekty sú aktuálne vo fáze posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), ktoré hodnotí environmentálne a sociálne dopady výstavby.
„Veterná energia je čistou energiou, ktorá neprodukuje žiadne emisie ani odpad. Jediným vstupným zdrojom je vietor, ktorý je nevyčerpateľný. Zároveň predstavuje ekonomicky výhodnú voľbu – energia sa vyrába bez potreby dovozu surovín pre energetickú výrobu,“ vysvetľuje Tomáš Kupka, expert na veternú energetiku z SPP.
Menej diskutovaným, no o to dôležitejším aspektom sú ekonomické a sociálne benefity pre regióny, v ktorých parky vznikajú. Obce získajú stabilný príjem vo forme renty za každú turbínu, budujú sa prístupové cesty (môžu slúžiť aj ako cyklotrasy), zlepší sa lokálna infraštruktúra a často je možné vyjednať aj výhodnejšie ceny elektriny. Tieto benefity sú inšpirované zahraničnou praxou – napríklad v Rakúsku veterné parky umožnili obciam roky nezvyšovať miestne dane či poplatky za odpad.
Medzi najčastejšie výhrady verejnosti patrí obava z hluku, negatívnych dopadov na vtáctvo či narušenia krajinného rázu. Súčasné technológie však tieto výzvy výrazne eliminujú. Dnešné turbíny generujú hluk na úrovni tichej rezidenčnej zóny či kancelárie, eliminujú stroboskopický efekt a vďaka vyššej výške sa točia pomalšie, no efektívnejšie. Zároveň sú vybavené systémami, ktoré znižujú riziko kolízií s vtákmi.
Faktor udržateľnosti je takisto dôležitý. „Dnes je recyklovateľnosť väčšiny turbín na úrovni 95 %, niektoré firmy dokonca deklarujú 100 %,“ uvádza Lenka Jamborová. Po približne 25 rokoch životnosti sa turbína demontuje, betónový základ sa odstráni vodným lúčom a pôda sa môže znovu využívať na pôvodné účely.
Veterná energia by sa čoskoro mala stať súčasťou širšieho energetického mixu Slovenska, ktorý bude kombinovať jadro a obnoviteľné zdroje. Takáto diverzifikácia nie je len ekologickým riešením, ale aj nástrojom hospodárskej a energetickej nezávislosti. Odborníci očakávajú, že spotreba elektriny bude v nasledujúcich rokoch narastať.
„Zmena klímy, elektrifikácia hospodárstva, elektromobilita – to všetko znamená rastúcu spotrebu. Kombinácia veternej, vodnej a jadrovej energie je pre Slovensko zárukou stability,“ tvrdí Tomáš Kupka. Dodáva, že veľké spoločnosti čoraz častejšie vyžadujú, aby bola časť energie zabezpečená z obnoviteľných zdrojov – čo robí veternú energiu kľúčovou z hľadiska konkurencieschopnosti a prílevu kapitálu.
Veterné elektrárne nie sú utópiou ani výsadou bohatších krajín. Predstavujú reálnu možnosť, ako môže byť Slovensko energeticky sebestačné, ekologickejšie a ekonomicky silnejšie. V krajine, kde vietor fúka rovnako ako u susedov, je čas začať ho vnímať ako príležitosť, nie hrozbu.
„Veríme, že veterná energia prinesie Slovensku väčšiu istotu, bezpečnosť a nové pracovné miesta. Zároveň zvýši atraktivitu krajiny pre investorov a podporí hospodársky rast,“ sumarizuje Tomáš Kupka z SPP.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
