Nárast nenávistných prejavov o 239 percent. Toto číslo uviedol Tibor Gašpar po bezpečnostnej rade. Podľa Jaroslava Spišiaka je ale otázkou – kto a ako k tejto štatistike prišiel. S číslami sa totiž, podľa neho, dá čarovať.
Hneď po atentáte na premiéra Roberta Fica avizoval minister vnútra aj ďalšie bezpečnostné zložky, že si na nenávistné prejavy posvietia.
„Je mi jedno, ktorým smerom smerujú tie nenávistné výroky. Budeme rovnako tvrdo postupovať voči všetkým,“ vyhlásil vtedy minister vnútra Matúš Šutaj Eštok.
Rok nato, po rokovaní Bezpečnostnej rady, zaznelo v tejto súvislosti aj konkrétne číslo.
„Zvýšil sa počet nenávistných prejavov, vyjadrené v percentách, o 239 %. Predovšetkým k osobe Roberta Fica, k predstaviteľom – väčšinou zo strany Smer –, ale zahŕňa to aj nenávistné prejavy voči niektorým predstaviteľom opozície,“ tvrdí podpredseda NR SR Tibor Gašpar.
Nárast takmer o 240 % je určite výrazné číslo. Po skončení rokovania bezpečnostnej rady sme sa však nedozvedeli, odkiaľ pochádza. Minister obrany Robert Kaliňák uviedol, že na rokovaniach tohto typu zaznievajú aj neverejné informácie.
„Máme asi tri hlavné zdroje týchto informácií – dve spravodajské organizácie a Policajné prezídium. A naša (t. j. vojenská spravodajská služba – pozn.) to nebola,“ povedal Kaliňák.
Z toho vyplýva, že informácia nepochádza od vojenského spravodajstva. Vieme, že polícia zhromažďovala údaje k viacerým trestným činom. No štatistiku nenávistných prejavov a z nej odvodené percentuálne údaje nemá ani ona.
„Vyšetrovateľ vznáša obvinenia na základe trestného zákona, ktorý však nepozná pojem nenávistný prejav. Polícia preto nedisponuje štatistikou k takýmto skutkom,“ uvádza Polícia SR.
Ako možný zdroj teda ostáva Slovenská informačná služba (SIS). Písali sme im v piatok popoludní, zatiaľ však odpoveď nemáme.
Bez ohľadu na zdroj zostáva otázne, čo a ako sa vlastne vyhodnocovalo.
„Ak to chceme hovoriť objektívne, treba najskôr povedať, z čoho sme vychádzali – čo sme predtým považovali za nenávistný prejav, a čo po tom. V akej intenzite sa tie údaje zbierali? Bolo to náhodné, alebo šlo o analytické sledovanie so zapojením všetkých síl a prostriedkov?“ pýta sa poslanec NR SR Jaroslav Spišiak.
„Sú to komentáre pod článkami, príspevky na sociálnych sieťach, samotné statusy, ale aj komentátorská časť obsahu. Najmä sa sústredili na podnecovanie a nabádanie k násiliu či výzvy na likvidáciu,“ tvrdí Kaliňák.
Na tom, že je najmä v online priestore množstvo nenávisti, sa zhodujú všetci naprieč politickým spektrom. Otázka, čo z toho je ešte prípustná kritika a čo už trestnoprávny problém, je predmetom pripravovaných legislatívnych zmien.
„Keď poviete, že som hlúpy a neschopný, dá sa to považovať za prísnejšiu, ale oprávnenú kritiku. Ale keď niekto vyzýva, že ma treba odstrániť, zabiť či zničiť násilím, to je už samozrejme iná vec,“ hovorí Kaliňák.
„Ak to urobia tak, ako by sa malo – teda objektívne a pre všetkých rovnako – v podstate odrežú svoj jediný doterajší spôsob politického boja. Tým je dlhodobé vzbudzovanie nenávisti, nevôle a zla,“ myslí si Spišiak.
„Za nárastom agresivity jednoznačne možno vnímať spôsob opozičnej politiky, kde všetko, čo sa stane, musí byť okamžite smrteľná choroba. Nestačí, že je to chyba, ale musí to byť automaticky smrť,“ dodáva Kaliňák.
„Napríklad odrežú tým pána Blahu, kompletne. Ak to má byť objektívne,“ uzavrel Spišiak.
Podoba nového zákona zatiaľ známa nie je.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
