Na Slovensku máme veľké množstvo rodín, kde je starostlivosť o deti aj chod domácnosti iba na pleciach jedného rodiča.
V úplných rodinách ich chod zabezpečujú dvaja dospelí. Na Slovensku však máme veľké množstvo rodín, kde je starostlivosť o deti aj chod domácnosti iba na pleciach jedného rodiča. Náš sociálny systém však na nich myslí minimálne a čoraz častejšie sa tak prepadajú do chudoby.
Ľubica Kretová živí sama sedem detí od 2 do 17 rokov. Zamestnať sa popri rodičovských povinnostiach a, navyše, v regióne Gemera, je pre ňu takmer nedosiahnuteľné.
Žije doslova z ruky do úst, no nesťažuje sa. Naopak, verí, že sa jej časom podarí chudobu poraziť.
„Na Slovensku máme takmer 360-tisíc jednorodičovských domácností. Z nich až 170-tisíc žije v chudobe,“ uviedla Eva Marková z neziskovej organizácie Jeden rodič.
„V dnešnej dobe je veľmi ťažké žiť. Ako samoživiteľka niekedy sama sebe zoberiem z úst a dám radšej deťom,“ popísala Ľubica Kretová.
Ľubica je vyučená krajčírka. V minulosti pracovala v Rimavskej Sobote aj v Česku.
Niekedy, keď deti zaspia, tak si poplače. Nevie, či to ďalej s toľkými deťmi zvládne. Už jej nikto nezostal, keďže jej rodičia aj brat zomreli. „Ja som už zostala sama. Keď otec žil, tak mi veľmi pomáhal so všetkým, čo som potrebovala,“ povedala. Jej mama sa tiež podelila, ak mala niečoho navyše.
O tri mesiace jej končia rodičovské príspevky a ostanú jej iba rodinné prídavky. Prácu si popri staraní o deti tiež nevie nájsť.
Sedem detí spí v jednej izbe aj s matkou. Táto miestnosť je zároveň obývačkou a spálňou. „Ledva sa vopcháme,“ poznamenala Ľubica.
Investovať by potrebovala aj do rekonštrukcie domu. Okná sú porozbíjané, zvonka im opadáva omietka.
Jej sedemnásťročný syn by sa v prípade núdze vedel o deti postarať. Vie navariť aj oprať. Ľubica vstáva už o pol piatej ráno, aby deťom upratala, vyprala a navarila.
Sedemnásťročný syn má iného otca než zvyšné deti. S ním v kontakte nie sú. Otec šiestich detí ich však navštevuje, dáva im peniaze aj prispieva k nákupom. Nového partnera si Ľubica nehľadá.
„Východiskom z tejto situácie je kontaktovať inštitúcie a organizácie, ktoré sa pravidelne stretávajú s touto rodinou, ako napríklad škola, lekár, ale aj obec či samospráva,“ vysvetlila Marková.
Riešením by podľa nej mohli byť aj terénni sociálni pracovníci, charity, potravinová banka či humanitárna pomoc s oblečením.
Keď Ľubicine deti vyrastú, chce sa vrátiť do práce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
