Lesy sú plné schúlených srnčiat a pod hniezdami nachádzame vtáčie mláďatá. Z dobrej vôle či nevedomosti však stále robíme chyby, ktoré im môžu ublížiť.
Lesný babyboom. Každoročný rituál týchto dní. Čosi malé leží v tráve. Akoby opustené, bez pohnutia.
„Matky odkladajú mláďatká preto, lebo majú v priestore pocit bezpečia. Oni vedia, že tam mláďaťu nič nehrozí,“ vysvetľuje Nina Obžutová, hovorkyňa Správy TANAP-u.
„Nedokáže sa ešte intenzívne pohybovať za matkou, preto v rámci šetrenia energie a preto, aby zbytočne nevytváralo pach pre predátorov je výhodnejšie, keď je na jednom mieste a matka príde k nemu a nakŕmi ho,“ ozrejmil aj Jozef Hybler, zoológ Správy TANAP-u.
Pri týchto pohľadoch sa v nás neraz niečo pohne. Túžba pomôcť. Zachrániť. Mláďa pohladkať, odniesť, nakŕmiť. V tej chvíli však možno práve podpisujeme jeho rozsudok.
„Ľudský pach je stresovým javom. Môže dané mláďa až opustiť,“ tvrdí Hybler.
Podobnú dilemu riešil aj Peter z Popradu. Nie v hore, ale na sídlisku. Pri prechádzke so psom našiel na zemi sovíča.
„Zverolekár mi poradil, aby som ju dal na nejaké vyvýšené miesto,“ priblížil Peter.
O pár dní na to nakrútil mláďa na strome oproti.
Ak neviete či malému operencovi pomôcť alebo nie, zavolajte odborníkom. Zväčša to však netreba.
„Zvukovo si vedia matku alebo otca privábiť,“ vraví zoológ.
Ľudí z lesa vyháňať nechcú, prosia však o väčšiu ohľaduplnosť. Štvornohých miláčikov by sme mali mať na vôdzke.
„Aby nevyplašili mláďa, aby nedošlo ku konfliktu medzi matkou mláďaťa a psíkom, prípadne aj človekom. Pretože jelenica alebo srnka si mláďa bude chrániť,“ objasnila Obžutová.
Jar je každoročne nielen obdobím zrodu, ale aj tragédií, ktoré sa začínajú dobrým úmyslom. Zvlášť v prírode platí, že niekedy najviac pomôžeme tým, že neurobíme vôbec nič.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
