Obrúčka na nohe, ktorá funguje ako čierna skrinka v lietadle. Krúžkovanie bocianov vie rozpovedať príbehy plné lásky, nevery a hniezdnych intríg. Vďaka nim však pribúdajú v knihách vedcov aj nové kapitoly.
Naši predkovia dlho netušili, kam vtáky miznú počas zimy. Verili, že hibernujú pod vodou, alebo sa menia na iné tvory. Zlom nastal pred dvesto rokmi. Do Nemecka doletel bocian, ktorý mal v krku africký šíp.
„Toto bol neklamný dôkaz toho, že tie bociany odlietajú do teplých krajín,“ uviedol správca stránky kukaj.sk Ivan Daráni.
Dnes prinášajú veľké zistenia malé krúžky. Krúžkovanie už prepísalo nejednu kapitolu v učebniciach. Vrátane tej, ktorá tvrdila, že bociany sú symbolom vernosti.
„Niektorí sú verní celý život, niektorí by chceli byť verní celý život a niektorí nie sú vôbec verní,“ popísal riaditeľ Správy Pieninského národného parku Vladimír Kĺč.
Očíslované kúsky plastu alebo kovu ukázali aj to, že bociania láska nepozná hranice. Slovák zbalil Poľku a ich romanca vyústila do spoločného bývania pod Tatrami.
„Sú druhým alebo tretím rokom spolu, vrátili sa na to isté hniezdo,“ dodal Kĺč.
Jedna adresa na celý život však nie je pravidlom.
„Často máme pocit, že na bocianie hniezdo sa vracia rovnaký pár, ale veľakrát je tomu úplne inak. Tie hniezda sú obmieňané,“ vysvetlil Daráni.
„Päťdesiatdeväť percent bocianov, ktoré sme okrúžkovali, sa vrátilo do okruhu okolo rodičovského hniezda, 12 percent už bolo do 100 kilometrov,“ dodal Kĺč.
Čoraz viac bocianov si však v zime nevyhrieva pierka v teplých krajinách. Africký piesok menia za slovenský sneh.
„To, že ostávajú v zime, svedčí o tom, že už aj zimy nie sú také, aké kedysi boli. Nie sú také tuhé a nachádzajú dosť potravy,“ poznamenal ochranár a odborník na život bocianov Miroslav Fulín.
Krúžkujú, aby ich spoznali. Spoznávajú, aby ich mohli lepšie chrániť. A chránia ich, aby zostali súčasťou našich komínov aj pre ďalšie generácie.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
