Najviac dôverujeme nepolitickým inštitúciám. Naopak, parlament, ale aj súdy, si dôveru získavajú ťažšie. Ktoré inštitúcie si udržiavajú podporu a ktoré ju naopak strácajú? Pýtala sa agentúra Focus, odpovedalo viac ako tisíc ľudí.
Najdôveryhodnejšie sú pre nás vzdelávacie a výskumné inštitúcie. Podľa odpovedí z prieskumu vychádza, že im dôveruje takmer 75 percent z nás.
Viac ako polovica ľudí dôveruje samospráve, armáde a polícii.
Takmer pol na pol to má v dôveryhodnosti prezident. Naše súdy sú na tom horšie. Až dve tretiny ľudí im nedôverujú. A úplne najhoršie je na tom náš parlament.
To, že najviac dôverujeme vedeckým inštitúciám a naopak omnoho menej tým politickým, je typické.
„Politické inštitúcie sú výsledkom slobodných volieb, kde nadpolovičná väčšina určuje ďalšie smerovanie krajiny. To generuje druhú časť spoločnosti, ktorá nie je spokojná s aktuálnym nastavením. Potom aj voliči súčasnej vládnej koalície môžu časom strácať spokojnosť s tým, ako volili alebo ako sa vyvíja situácia po voľbách,“ vysvetlil riaditeľ Sociologického ústavu SAV Miloslav Bahna.
Dôkazom toho je aj vývoj dôvery za posledných deväť rokov. Čo sa týka našich vysokých škôl či akadémie vied, tam je to stabilné.
Stabilná je aj naša nedôvera súdom. V prípade polície či armády sa situácia menila najmä počas pandémie.
Tá sa dotkla aj politikov. Pri nich však môžeme sledovať ešte jeden dôvod, prečo sú raz viac a inokedy menej dôveryhodní. A to sú volebné cykly, parlamentné voľby či výmena na poste hlavy štátu. Výnimkou sú ale samosprávy.
„Ľudia vnímajú samosprávy ako menej politické, čiže vnímajú, že tu ide o nejaké konkrétne riešenia a nehráme sa na ľavicu a pravicu či liberálov a konzervatívcov, tu hľadáme nejakého dobrého manažéra alebo niekoho, kto dokáže vyriešiť tie lokálne problémy,“ dodal Bahna.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
