Keď dieťa chodí poza školu, zodpovedný je rodič.
Ak nezasiahne a školák chýba ďalej, môže ich to doviesť až do väzenia.
Deti zostanú bez rodičov a často oddelené od súrodencov. Podľa komisára by mali súdy uprednostniť alternatívne tresty, napríklad povinnú prácu či peňažný trest.
„Pretože rodič môže ďalej ovplyvňovať dieťa, môže ho motivovať a je to trest, ktorý komplexne rieši situáciu,“ vysvetľuje Jozef Mikloško.
Hlavná školská inšpektorka Alžbeta Štofková Dianovská tvrdí, že riešiť by sa mali najmä príčiny, prečo deti nechodia do školy. „Ani to, že rodičov umiestňujeme do väzenia veci vôbec nepomáha,“ dodala.
Neospravedlnené hodiny majú najviac deti z rómskych komunít. V kontrolovaných školách ich inšpekcia za rok narátala vyše 100-tisíc.
Úrad komisára upozorňuje, že ak sú rodičia vo väzení, dieťaťu to spôsobí ďalšiu ujmu. Navyše, pre štát to znamená vysoké náklady na náhradnú starostlivosť - na jedno dieťa ročne zhruba 27-tisíc eur.
Ministerstvo spravodlivosti v ombudsmanovom návrhu nevidí problém. Pripomienky k novele Trestného zákona teraz vyhodnocuje.
Za minulý rok bolo odsúdených vyše 1200 rodičov na trest odňatia slobody práve za záškoláctvo ich detí.
Analýza úradu komisára ukázala, že 13 percent detí, ktoré sú v opatere štátu, sa tam dostalo preto, lebo ich rodičov pre záškoláctvo posadili do väzenia.
Starostlivosť o väzňov tiež znamená výdavky pre štátnu kasu. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze to vychádza na jedného väzňa takmer 30-tisíc eur ročne.
Aj analytici preto štátu odporúčajú, aby sa celkovo viac využívali alternatívne tresty.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
