Na čele prieskumov preferencií sa stabilne držia tie isté dve strany. Na ďalších priečkach sa však preskupujú voliči. Zatiaľ čo Hlas sa v poslednom roku prepadal, hnutie Slovensko v ostatných mesiacoch rastie.
Podľa najnovšieho prieskumu agentúry AKO pre Joj 24 by voľby v máji vyhralo hnutie Progresívne Slovensko so ziskom 21,5 percenta. Druhý by skončil Smer, ktorý by volilo 19 percent respondentov.
Ako poznamenal riaditeľ agentúry AKO Václav Hřích, tieto dve strany sú dlhodobo na čele prieskumov. „Teraz sú od seba zhruba 2,5 percenta. Ale keď sa pozrieme na tú odchýlku alebo interval spoľahlivosti, stále môže byť ich poradie vymenené,“ podotkol.
Tretí skončil v prieskume Hlas s podporou 12,1 percenta, hoci v prieskumoch iných agentúr sa ocitol už aj pod 10 percentami. Pre porovnanie, vlani v máji mal Hlas podľa agentúry AKO preferencie na úrovni 17,2 percenta.
„Hlas po možno roku zastavil klesanie,“ zhodnotil Hřích. Jedným dychom však dodáva, že na to, aby sa to dalo považovať za zmenu trendu, treba počkať ešte dva-tri mesiace.
Ako možnú príčinu zastavenia poklesu preferencií Hlasu vidí to, že strana začala za posledný mesiac v koalícii trochu „vystrkovať rožky“.
„Boli tam tlačovky, kde sa vymedzovali, že sú dôležitejšie témy, ktoré treba riešiť, než tie, ktoré rieši vláda. Viackrát prezentovali iný názor. Hlas má podobnú cieľovú skupinu so Smerom. Keď strana bojuje o jedného voliča, musí sa niečím odlíšiť. V podobnej situácii je SaS a PS a tiež Demokrati a hnutie Slovensko,“ pokračuje šéf prieskumnej agentúry.
Práve hnutie Slovensko sa v prieskumoch v posledných mesiacoch derie nahor. Agentúra AKO mu aktuálne namerala 8,8 percenta. Pre porovnanie, pred necelým rokom, konkrétne v júli, malo hnutie v prieskume AKO 3,5 percenta.
„Igor Matovič je späť taký, akého ho voliči poznajú. Minulý rok v tomto období skoro vôbec nekomunikoval. Jeho voliči sú zvyknutí, že komunikuje emocionálne a nahlas. Vo chvíli, keď prestane komunikovať, to čaro sa stratí a Slovensko klesá. Igor Matovič sa vrátil. Máme tu zase tričká, excesy, cestovanie po svete,“ vysvetľuje Hřích.
Do parlamentu by sa podľa prieskumu dostali aj KDH, Republika a SaS. Prvou stranou, ktorá by skončila pred bránami Národnej rady SR, sú Demokrati. Tých by volilo 4,5 percenta opýtaných.
„Demokratov naštartoval práve minuloročný útlm hnutia Slovensko. Akonáhle toto hnutie začalo znovu fungovať, zastavil sa rast Demokratov. Chýba im možno ďalšia kampaň a čas,“ myslí si odborník.
Ak sa pozrieme na zloženie NR SR, Progresívne Slovensko by v parlamente obsadilo 39 kresiel, Smer by ich mal 34. Hlas by mal 21 poslancov, hnutie Slovensko 16, KDH 14 a Republika so SaS po 13.
Ako poznamenal Hřích, pri takomto zložení parlamentu je „potenciál zložiť vládu patový“.
Smer s Hlasom a Republikou by nazbieral len 68 poslancov. PS, SaS, KDH a Slovensko by síce mali 82 hlasov, no voči hnutiu Igora Matoviča sa ostatné súčasné opozičné strany vymedzujú.
„Vidíme stále problém v komunikácii medzi hnutím Slovensko a zvyškom opozície. Je to asi úloha pre súčasného lídra opozície Michala Šimečku, aby narovnal tie vzťahy. Alebo aby presvedčil voličov, že má význam voliť opozíciu. Musí sa to nejako vyriešiť – či už netradičným zložením koalície alebo doriešením vzťahov s Igorom Matovičom,“ tvrdí Hřích.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
