Spomienky na povodeň, ktorá ničila životy: Voda v roku 1965 vzala domy aj nádej mnohým rodinám

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Zostali bolestivé spomienky, ale aj príhody, ktoré potvrdzujú výnimočnú ľudskosť a súdržnosť.

Skaza, z ktorej sa mnohé rodiny nespamätali dodnes - hoci odvtedy uplynulo už 60 rokov. Povodeň z júna 1965 vzala obyvateľom Žitného ostrova to, čo budovali celý život.

Boli to pohnuté časy, keď proti vode museli bojovať aj improvizovanými prostriedkami a skúšať všetko, aj nemožné, aby sa ubránili. Zostali bolestivé spomienky, ale aj príhody, ktoré potvrdzujú výnimočnú ľudskosť a súdržnosť.

Prečítajte si tiež:

V lesíku pri obci Číčov sú dodnes v zemi uložené nákladné vlečné člny, ktoré vtedy zachránili časť Žitného ostrova pred ešte väčšou tragédiou. S niektorými pamätníkmi sme sa vrátili na miesta, ktoré sa im s povodňou spájajú najviac.

Bývalý pamiatkár Ľudovít Gráfel nás vedie k miestu pri Číčove, kde sa v roku 1965 pretrhla hrádza. Aj pamätník, ktorý tu stojí, by mal túto udalosť pripomínať. No dnes skôr pôsobí, akoby ľudia na ten deň najradšej zabudli.

„Pri takýchto pohľadoch, samozrejme, trošku zabolí srdce, ako sa hovorí. Písmenká by si zaslúžili znovu vymaľovať, aby boli čitateľné,“ hovorí Gráfel.

Prečítajte si tiež:

Potopiť museli aj šlepy

Pokračujeme ďalej po umelej hrádzi, ktorú bolo vtedy nutné vybudovať na záchranu ďalších obcí a miest. Toto miesto sa stalo pojmom. Valiaca sa voda pretrhla pôvodnú hrádzu. Ľudia sa postavili živelnej sile rozumom - vymysleli, ako vode zatarasiť cestu a zachrániť, čo sa ešte dalo.

„Na poslednom úseku, kde bola voda najsilnejšia, potopili dva až tri šlepy. Šlep je nákladný čln, ktorý ťahajú alebo tlačia remorkéry. Boli naplnené kamením, ponorili ich, a potom na ne ešte sypali obrovské balvany. Takto odrezali Dunaj od Žitného ostrova. Je to jediná autentická pamiatka na rok 1965,“ vysvetľuje Gráfel.

Prečítajte si tiež:

V Kolárove voda zničila takmer 3000 stavieb. Pani Žofia si spomína, ako sa jej stará mama nevedela zmieriť so stratou domu, ktorý im vzala povodeň. Nového sa už nedožila.

„Volali ju na mestský úrad, že sa bude riešiť niečo ohľadom jej domu. Keď zmeškala autobus, dostala infarkt a zomrela tam, na ceste,“ spomína pani Žofia.

Viac o povodni z roku 1965 a o spomienkach pamätníkov sa dozviete v reportáži.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Reportáže Reflex

Dôležité udalosti