Len malý zlomok zo strán sa zúčastňuje volebnej súťaže. Väčšina z nich je neaktívna a svojou existenciou síce ničomu nepomáhajú, ale ani neškodia.
Pre štát nie je registrovaná politická strana žiadnou záťažou a počet strán nijako neobmedzuje verejné financie ani výkon moci. Právo združovať sa - aj do politických strán a politický pluralizmus je jedným zo základov demokracie. Pre TASR to uviedla politologička z Univerzity Komenského v Bratislave Aneta Világi. Sprísňovanie kritérií na vstup do parlamentu je podľa nej legitímnou debatou, ktorá by mala byť odborná. Nerozumie však ani myšlienke spájania strán do blokov.
„Nerozumiem zámeru premiéra obmedzovať právo občanov zakladať politické strany. Z jeho vyjadrení vyplýva, že sa mu nepáči vysoký počet registrovaných politických strán na Slovensku, je si však potrebné uvedomiť, že počet registrovaných politických strán nijako neobmedzuje výkon moci, neobmedzuje verejné financie a ani schopnosť či neschopnosť strán vytvárať povolebné koalície. Pre štát nie je registrovaná politická strana žiadnou záťažou a ani pre verejnosť,“ uviedla Világi.
Len malý zlomok zo strán sa zúčastňuje volebnej súťaže. Väčšina z nich je neaktívna a svojou existenciou síce ničomu nepomáhajú, ale ani neškodia. „Právo združovať sa (aj do politických strán) a politický pluralizmus (súťaživý politický systém) je jedným zo základov demokracie a nevidím žiadny racionálny argument na obmedzovanie či už jedného alebo druhého,“ povedala politologička. Argument, ktorý používa premiér Robert Fico (Smer-SD), teda hospodárska efektivita systému s obmedzenou politickou súťažou, neplatí podľa nej ani fakticky, ani historicky.
O sprísňovaní kritérií na vstup strán do parlamentu a aj ich financovaní by sa malo podľa Világi debatovať na rôznych úrovniach. „Na výsledku by mal byť široký konsenzus idúci naprieč súčasným koalično-opozičným táborom. Len potom budeme vedieť takúto zmenu, ktorá nie je triviálna z pohľadu politického systému, považovať za legitímnu,“ dodala.
Politologička nerozumie, aký prínos v porovnaní so súčasným stavom by mal zámer na vytváranie blokov strán. Upozornila, že slovenský stranícky systém už od 90. rokov de facto funguje ako súťaž dvoch súperiacich a navzájom sa vymedzujúcich blokov.
Príkladom bol napríklad „promečiarovský“ blok združujúci tri strany proti liberálno-demokratickému bloku združujúcemu v tom čase štyri strany. „Hovoríme však o metaforických blokoch, ktoré medzi stranami nikdy vzťahy neinštitucionalizovali. Spôsob, akým prezentuje nápad s blokmi premiér, pripomína skôr ideu Národného frontu z komunistického Československa,“ skonštatovala Világi.
Pozrite si aj sobotňajšiu reportáž zo snemov dvoch koaličných strán:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
