Ako zo zlého sna. Obyvatelia žijúci v blízkosti mosta Lanfranconi už roky bojujú s nadmerným hlukom. Pokojná rodinná grilovačka na záhrade či ničím nerušený spánok sú priam nemožné.
Žijú v lukratívnej časti Bratislavy s nádherným výhľadom na široké okolie. Mnohí by im takéto bývanie mohli závidieť.
Obyvatelia lokality nad diaľničným mostom Lanfranconi však tvrdia, že realita je iná. Pekné scenérie strieda pohľad na preplnenú diaľnicu a hluk áut a kamiónov, ktorý sa podľa nich pravidelne dostáva nad stanovené normy.
„Máme tu mať 50 decibelov. Výsledok je taký, že tu máme 67. To znamená, že je to o 17 decibelov viac,“ hovorí obyvateľ lokality Ivan Matušik.
Ako zo zlého sna. Obyvatelia žijúci v blízkosti mosta Lanfranconi už roky bojujú s nadmerným hlukom. Pokojná rodinná grilovačka na záhrade či ničím nerušený spánok sú priam nemožné.
„Máme tu 100-tisíc vozidiel denne a lokalita ten hluk zbiera úplne,“ vysvetľuje Matušik.
Namerané hodnoty hluku prekračujú normy. Okrem hustej dopravy situáciu zhoršuje aj stav cesty. Dilatačné spoje vytvárajú rytmický hluk, ale tancovať naň sa nikomu nechce.
„Vždy keď tadiaľ prejde koleso nákladiaka, ozve sa zvuk ‚drň‘. Každý nákladiak spraví drň, drň, drň, drň, drň,“ hovorí ďalší obyvateľ.
„Človek už musí na záhrade kričať na svoje deti, ak im chce niečo povedať,“ pridáva sa ďalší.
„Od roku 2004 sa tu robilo niekoľko meraní, myslím, že päť. Vždy namerali hodnoty nad zákonom povolené limity,“ hovorí Matušik.
Zúfalstvo a bezmocnosť prinútili obyvateľov konať. Výsledok? Roky naťahovania s inštitúciami.
„NDS povedala ministerstvu, ministerstvo policajtom – tak sme začali zisťovať. Nakoniec sme stanovili požiadavky, ktoré by bolo treba splniť,“ spomína jeden zo sťažovateľov.
Požiadavky boli jasné: zníženie rýchlosti, tichý asfalt, protihlukové steny či dokonca - ako čerešnička na torte - protihlukové tunely.
„Ak niečo vznikne náhle, často nemožno vyvodiť zodpovednosť správcu komunikácie, pretože objektívne tomu nemohol zabrániť. Ak však správca vie o dlhotrvajúcom probléme a nerieši ho, v takom prípade porušuje všeobecnú preventívnu povinnosť – teda povinnosť predchádzať škode,“ hovorí advokát Ivan Syrový.
Správcom úseku je Národná diaľničná spoločnosť, na ktorú sme sa obrátili. Tvrdia, že s obyvateľmi intenzívne komunikujú minimálne od roku 2017.
„Napríklad sa vymenili mostné závery na moste Lanfranconi. Vypracovala sa aj hluková štúdia, ktorá skúmala možné opatrenia na zníženie hluku z dopravy. V roku 2021 sme napríklad navrhli dočasné zníženie maximálnej povolenej rýchlosti počas nočných hodín,“ uvádza hovorca NDS Tomáš Ferenčák.
Čo sa týka zníženia rýchlosti, NDS tvrdí, že neprinieslo očakávaný efekt. Zároveň dodáva, že o zmene rýchlosti nerozhodujú oni, ale príslušný orgán. Napriek tomu pred dvoma rokmi opätovne navrhovali zmenu.
„Napíšu nám, že to nepomôže. Nech nám to ukážu na meraniach. Za týždeň môžem nasimulovať takúto situáciu – jeden deň 60-ka, druhý deň 70-ka, tretí deň 80-ka – a máme to zmerané,“ dožaduje sa Matušik.
NDS považuje navrhované požiadavky len za krátkodobé riešenia. Problém podľa nich spočíva najmä v enormnom náraste dopravy v hlavnom meste. Bratislava podľa nich potrebuje systémové riešenie.
„Máme údaje – za máj 2024 prešlo Bratislavou 250-tisíc nákladných vozidiel, z toho významná časť bola tranzit medzi Českou republikou a Maďarskom a späť. Ak by sa zrealizoval tunel Karpaty, významnú časť tranzitu by sme vedeli presmerovať mimo mesta. Aj tým by sa znížil tranzit na moste Lanfranconi,“ tvrdí hovorca NDS.
Na tunel si však budú musieť obyvatelia ešte niekoľko rokov počkať – a zrejme si aj naďalej zvykať, že namiesto štebotu vtákov budú počuť zvuk premávky.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
