Podľa kriminálneho psychológa Ondeja Kubíka žena, ktorá zavraždila svojho trojročného syna, mohla konať pod vplyvom bludov alebo halucinácií.
Žena (31) z Lendaku prišla v utorok (24. 6.) podvečer na policajné oddelenie v Spišskej Belej s hrôzostrašným priznaním – dobodala svojho trojročného syna, ktorého telo mala v aute.
Ako dôvod uviedla obavy, že jej dieťa vezme sociálka. Úrady však akýkoľvek zásah do rodiny odmietajú. Polícia ženu zadržala a vyšetruje ju pre obzvlášť závažný zločin vraždy.
Podľa doposiaľ nepotvrdených informácií má byť žena hluchonemá a má psychické problémy. Údajne sa nedávno vrátila z psychiatrického liečenia.
Viac sme sa o tomto prípade porozprávali na TN live s kriminálnym psychológom Ondejom Kubíkom.
Aký typ psychického rozpoloženia môže stáť za takýmto činom?
Podľa mňa tam nie je vylúčené nejaké psychotické ochorenie. Podľa toho, že mala synovi uštedriť 15 rán do oblasti brucha, možno predpokladať, že mohla konať v silnom emocionálnom rozrušení. S vysokou mierou pravdepodobnosti nešlo o nejaké organizované a úkladné správanie, ale skôr o akúsi emocionálnu dekompenzáciu. V anglickej terminológii sa tomu hovorí „overkill“, čo znamená, že páchateľ uštedrí obeti oveľa viac rán, než by bolo potrebné na jej usmrtenie. Ak je vražda naplánovaná, väčšinou ide o menej usmrcujúcich rán. Predpokladám, že tu šlo o nejakú stratu rozpoznávacej alebo ovládacej zložky.
Môže byť matka v takomto stave vôbec schopná chápať dôsledky svojho konania?
To je čisto v špekulatívnej rovine. Podľa typu trestného činu išlo vysoko pravdepodobne o človeka, ktorý mal zníženú príčetnosť, alebo išlo o nepríčetnú osobu. Je vysoko pravdepodobné, že táto osoba mohla byť nepríčetná. To znamená, že nebola schopná rozpoznať alebo ovládať svoje konanie. Stačí, že by zlyhala jedna z týchto zložiek a mohla by byť uznaná za nepríčetnú. Každopádne, profilovo mi to skôr poukazuje na osobu, ktorá mohla takýto ohavný čin spáchať pod vplyvom bludného myslenia alebo pod vplyvom halucinácií.
Pokiaľ v prípade tejto ženy existuje nejaký profil pacienta psychiatrie, treba sa pýtať, akým typom ochorenia trpela. Ak by išlo o psychózu, tak práve psychotické ochorenie v akútnej fáze môže spôsobiť odpojenie od reality. Myslím si, že táto žena konala v silnom rozrušení. To, že neskôr prišla na políciu a dieťa doviezla, preukazuje to, že mohla precitnúť, vliali sa do nej pocity viny, autoregulácia sa vrátila späť a išla sa priznať. To by nebolo typické pre vraha, ktorý chce to dieťa skántriť zo sveta a hodiť ho do kontajnera.
Žena bola podľa neoficiálnych informácií hluchonemá. Ako môže ovplyvniť čin takáto skutočnosť?
Ak bola hluchonemá, určite to malo vplyv na formovanie jej osobnosti. Treba sa pýtať, či bola hluchonemá od narodenia alebo sa ňou stala počas života. Táto porucha v kombinácii s nejakou psychiatrickou diagnózou, ak tam nejaká bola, mohla spôsobiť pocit izolovanosti. Mohlo to byť spôsobené aj v dôsledku toho, že matka chápala dieťa ako svoje pokračovanie, ale tým, že nevedela zvládnuť nejakú situáciu týkajúcu sa rodičovstva, mohlo to vyvrcholiť zbavením sa dieťaťa. Symbolicky sa totiž zbavovala zodpovednosti za niečo, čo nezvládala. Priznanie sa na polícii vypovedá o tom, že je tam morálne cítenie.
Čo môže spôsobiť, že niekto uverí, že mu bude dieťa odobraté, aj keď to nie je pravda?
Mohlo ísť o bludnú konštrukciu. Mohla sa sama cítiť nepostačujúca alebo jej niekto povedal, že to nezvláda. Aj mnoho matiek, ktoré trpia popôrodnou depresiou, môžu vykazovať obdobné príznaky. Podceňujú a ponižujú sa.
Ako budú orgány činné v trestnom konaní rozlišovať medzi úmyselnou vraždou a činom spáchaným v psychickom kolapse? Je prístup diametrálne odlišný?
Vyšetrovateľ v rámci prípravného konania bude musieť kvalifikovať trestný čin. Pravdepodobne bude kvalifikovaný ako vražda. Potom bude aj s dozorovým prokurátorom zvažovať pribratie znalca z odboru psychiatrie. V prípade, že by matka v čase spáchania skutku bola uznaná za nepríčetnú, nebola by zodpovedná za tento trestný čin.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
