Inštalácia Odkazy budúcnosti v Starej tržnici vyzýva návštevníkov, aby sa zamysleli nad svetom, ktorý chcú spoluvytvárať. Projekt Jána Šicka prináša nielen vizuálny zážitok, ale aj silnú spoločenskú výzvu. Výstava pripomína, že budúcnosť sa začína už dnes a umenie môže byť svetlom v časoch neistoty.
Sú pár minút chôdze od seba, no existujú akoby v dvoch rôznych svetoch. Bratislavská Stará tržnica počas leta hostí viaceré podujatia súčasného umenia a kultúry. Kým jej priestory ožívajú, na opačnej strane Námestia SNP sa nachádza budova bývalej Kunsthalle, ktorá je aktuálne bez prevádzky.
Tá vlani prišla o svoju samostatnosť, keď rezort kultúry rozhodol o jej zlúčení so Slovenskou národnou galériou. Zatiaľ čo prevádzku Starej tržnice zabezpečuje súkromná iniciatíva, Kunsthalle nemá ani vlastný program.
Piaty ročník podujatia Umenie v tržnici v spolupráci s Bielou nocou prináša do hlavného mesta interaktívnu multimediálnu inštaláciu Odkazy budúcnosti. Dielo slovenského umelca Jána Šicka zaujme nielen vizuálne, ale aj spoločenským presahom.
Návštevníkov sa pýta, ako si predstavujú svoju budúcnosť – v osobnom živote, spoločnosti, kultúre, krajine, vo svete. Kladie otázky, no neprináša odpovede.
Tie si musíte vytvoriť sami.
Stará tržnica sa počas dvoch mesiacov mení na galériu súčasného umenia. Otvorený priestor vypĺňa digitálna tvorba, ktorá zanechá hlboký dojem a podnecuje k zamysleniu sa nad tým, aký obraz zanecháme svetu my.
„Chceli sme ukázať, že každý z nás dokáže ovplyvniť budúcnosť. Že to, čo spravíme dnes, sa odzrkadlí v ďalších dňoch. Inštalácia symbolizuje zvolanie, aby sme sa ako jednotlivci stali aktívnymi článkami našej spoločnosti,“ popisuje posolstvo výstavy jej kurátorka a umelecká riaditeľka Bielej noci Zuzana Pacáková.
Priestormi tržnice sa tiež ozývajú Odkazy budúcnosti. „Som rád, že vidím svet a chcem ho prežívať v šťastí. Som tu len jeden deň, zajtra už nemusím,“ dopĺňa atmosféru inštalácie mužský hlas.
Zvuková stopa vznikla v spolupráci s hudobným skladateľom Daliborom Kocianom. Je pretkaná výhľadmi ľudí, ktorí nazreli za obzor dneška: „Budúcnosť preto neplánujem, ale chystám sa prežiť jeden deň. To mi stačí.“
„Počas sobotných trhov tím Starej tržnice nahrával anketu, kde sa pýtali aj na to, na čo sa tešia, z čoho majú strach, ako bude svet podľa nich vyzerať. Odkazy bežných ľudí, ktorí navštevujú tržnicu, znejú v pozadí ako echo dnešnej doby,“ hovorí kurátorka.
„Rezonujú tam veľmi pozitívne názory, ale aj strachy či problémy, ktorým aktuálne ako spoločnosť čelíme. Žijeme v nestabilite a neistote, každý z nás si svojím spôsobom kladie otázku, ako bude vyzerať naša budúcnosť,“ pokračuje v rozprávaní.
Pred niekoľkometrovým plátnom stojí snímač. Predeň sa postaví dievča, jej pohyby sa ihneď stelesnia v projekcii. Každé gesto zanecháva stopu. Inštalácia sa tak javí ako digitálne zrkadlo a pripomienka toho, že aj najmenší pohyb dnes môže formovať to, čo príde zajtra.
Bez prítomnosti návštevníkov sa dielo neprejaví naplno. Potrebuje ich, aby sa stalo celistvým.
„Autor vytvoril niekoľko digitálnych scén, ktoré interagujú s pohybom návštevníka, jeho gestami a mimikou. Je to technologicky responzívna inštalácia, kde je divák nevyhnutnou súčasťou. Dokáže v nej zosobniť svoju náladu, ktorá sa zobrazí v priestore,“ vysvetľuje Pacáková.
Inštalácia je snahou odovzdania posolstva nielen jednotlivcom, ale aj celej spoločnosti.
„Inštalácia je prístupná pre každého, čo považujem v dnešnej situácii za dôležité. Kultúra a súčasné umenie sú marginalizované, nastalo neodborné škrtanie štátnych grantov, inštitúcie sú nefunkčné a paralyzované,“ hovorí.
V symbolike sa stretáva realita aj nádej. Z jednej strany systémová paralýza, z druhej živá kultúra.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Napriek tomu ostáva Pacáková optimistická. Od prvého ročníka Bielej noci ubehlo už takmer 16 rokov a za ten čas podľa nej prešla slovenská kultúra dlhú cestu, i keď nie vždy jednoduchú.
„Ľudia sa súčasného umenia báli, galérie boli prázdne a chýbali nám projekty, ktoré pracovali s verejným priestorom. Áno, aktuálne niektoré veci nefungujú tak, ako by mali. Na druhej strane je však veľa pozitívnych príkladov, či už v mestských a krajských inštitúciách alebo v nezávislej kultúre, ktoré dlhodobo pracujú na kvalitných projektoch, a tie nás stále posúvajú vpred,“ hovorí.
„Aj v ťažkej dobe vznikajú nové silné projekty, spolupráce a diela. Aktuálna situácia je náročná a zrejme potrvá dlho, kým sa veci opäť nejako vrátia do normálu a zastabilizujú sa. Beriem to však ako akúsi historickú etapu, ktorá sa, dúfam, čoskoro skončí,“ uzavrela.
A tak dielo Jána Šicka môžu návštevníci vnímať aj ako výpoveď o dobe, v ktorej žijeme – neistej, no stále plnej potenciálu. Je pripomienkou, že budúcnosť sa nezačína zajtra, ale v rozhodnutiach, ktoré robíme dnes.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
