Susedné krajiny majú v zálohách tisíce až desaťtisíce ľudí. Slovensko ich nemá ani 200.
Slovenskej armáde už roky chýba to základné, teda vojaci. V zálohách dodnes nemáme ani 200 ľudí. To všetko v situácii, keď v susednej krajine už viac ako tri roky pokračuje brutálna vojna.
„Aj v tých najodvážnejších predstavách o budúcom osude konfliktu na Ukrajine sa hovorí o akomsi zadržiavaní. To znamená, že Ukrajina poskytuje čas všetkým západným krajinám a členských krajinám NATO na prípravu,“ vraví bezpečnostný analytik Radovan Bránik.
Vojenské zálohy preto buduje prakticky celá Európa. Česko už má v zálohách takmer 5000 ľudí. Maďarsko asi 20-tisíc. Poľsko, ktoré má tretiu najväčšiu armádu v NATO, chce o dva roky vycvičiť 100-tisíc ľudí ročne. Rakúsko má dokonca povinnú vojenskú službu.
O jej obnovení sa však debatuje aj v iných štátoch, napríklad v Chorvátsku či Nemecku. A aj skúsený generál hovorí, že ak Slovensko nedokáže do záloh dostať rýchlo tisíce ľudí, môžeme sa ocitnúť pred rovnakou otázkou.
„Pokiaľ sa bude medzinárodná situácia aj naďalej zhoršovať, je to legitímna otázka. Je na mieste diskusia, že buď dokážeme vygenerovať dostatok dobrovoľníkov, alebo zavedieme povinnú národnú službu, ktorá môže byť aj vojenská, aj civilná,“ vyhlásil Pavel Macko.
Nateraz to však armáda skúša dobrovoľne a za peniaze. Nový koncept ponúka tri možnosti.
Pri branných zálohách dostanete základný výcvik a 1500 eur. Vojaci však ponúkajú aj 3000 eur každému, kto raz ročne absolvuje 20 dní cvičenia a 10-dňovú pohotovosť.
Ľudia s armádnymi skúsenosťami by potom mohli napríklad strážiť vojenské objekty a zvyšní napríklad pomáhať pri záplavách alebo haváriách. Ministerstvo tvrdí, že prvotný záujem prejavilo už 3000 ľudí. Dostať sa na potrebné desiatky tisíc však bude výzva.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
