Veľa ľudí ich netúži stretnúť osobne, mnohým dokonca naháňajú strach. Sú ale aj takí, ktorí v netopieroch našli celoživotnú vášeň.
Zoológ Branislav Zajac vždy netopiere obdivoval. Chová rôzne exotické druhy.
Jeho manželka Lenka najprv nebola z netradičných domácich miláčikov nadšená, no neskôr si uvedomila, že sú to pekné a výnimočné zvieratá.
„Pri Listonosovi svetlom a Listonosovi krátkochvostom sa potrebujete priblížiť k podmienkam ich domoviny, Kostariky, teplotne, rastlinne aj priestorovo“ vysvetľuje.
K úspešnému chovu treba voliéru aspoň vo veľkosti 10x20 metrov a vo výške minimálne 3 metre.
Zoológ netopiere v tomto období vypúšťa. „Začala sa letná sezóna, obdobie, kedy potrebujú nabrať svalovú hmotu a poriadne sa vylietať,“ hovorí.
Netopiere sa prebúdzajú jemným masírovaním brucha. Pred vyletením z klietky si potrebujú zahriať svaly. Branislav ich vypúšťa vždy po dvojiciach, aby predišiel konfliktom či zraneniam.
Netopiere nevidia skoro vôbec a orientujú sa vďaka echolokácii. Vydávajú zvuky do priestoru, zvuk sa od predmetov odráža a netopiere ho prijmú naspäť do svojich ušníc.
Zoológ organizuje školské návštevy do jeho netopierích priestorov. Tie sa školákom páčia a považujú ich za hravú výučbu.
Netopieria voliéra sa musí čistiť každý deň, aby sa im vnútri žilo komfortne a bez chorôb.
Najčastejšie vyskytujúca sa choroba u netopierov je rachitída, čo je mäknutie kostí, preto je nutné im podávať aj kalcium.
„Kŕmia sa ovocím, ktoré musíme každý večer nakrájať na malé kocky,“ hovorí Lenka.
Manželia začali spolupracovať s niektorými zoologickými záhradami. Branislav by chcel do budúcna vo svojej činnosti pokračovať, aby šírili osvetu a chránil netopierov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
