Niektorí ho považujú za roztomilý prejav, iných však oberá o sebavedomie. Ráčkovanie, odborne rotacizmus, môže byť nepríjemnosťou, ktorá sa dá s pomocou odborníka vyriešiť aj v dospelosti.
Ráčkovanie, odborníkmi označované ako rotacizmus, patrí medzi najčastejšie rečové poruchy. Vzniká najčastejšie už v detstve a ovplyvňuje ho celé prostredie, v ktorom dieťa vyrastá – rečové vzory rodičov, množstvo hovoreného slova aj spôsob, akým okolie rozpráva.
Podľa logopéda Martina Malíka však nejde o dedičnosť v pravom slova zmysle. Skôr o získaný zlozvyk – ak dieťa vyrastá s rodičmi, ktorí ráčkujú, ľahko ich výslovnosť preberie.
Hoci sa správna výslovnosť R zvyčajne formuje medzi 4. a 6. rokom života, ani v dospelosti nie je nič stratené. „Je to len technika reči. Hláska R je síce technicky náročná, ale dá sa nacvičiť,“ vysvetľuje Malík.
Výhodou detí je, že ich reč sa ešte stále vyvíja. Nevýhodou však býva nízka motivácia – deti často nechápu, prečo by mali trénovať hlásky, ktoré „aj tak nejako hovoria“.
U dospelých je to presne naopak. „Dospelý človek si uvedomuje, že mu nesprávna výslovnosť prekáža, hanbí sa za ňu, a preto je často oveľa motivovanejší,“ hovorí logopéd.
Dôležité je trénovať pravidelne – najlepšie aj doma. „Mal som klienta, ktorý sa nové R naučil pri šoférovaní. Keď bol sám v aute, opakoval si, čo sme precvičili,“ dodáva Malík.
Ako dlho to trvá? Každý prípad je individuálny. Niekto potrebuje pár týždňov, iný mesiace. Podľa odborníka to záleží od motivácie, vytrvalosti, aj od toho, ako dlho je nesprávna výslovnosť fixovaná.
Dôležité je vedieť, že pomoc existuje. Logopédi dokážu ľudí správne naviesť a ušiť tréning na mieru. Aj keď cesta za správnym „R“ nie je vždy rýchla, výsledok rozhodne stojí za to.
Pozrite si pokračovanie reportáže, kde sa dozviete viac:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
