Pre Kaliňáka je kľúčové, že lídri smerujú k mierovej dohode a nie k prímeriu.
Ak ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj na najbližšom stretnutí s americkým prezidentom Donaldom Trumpom odpovie na mnohé otázky „áno“, Amerika následne sprostredkuje trojstretnutie. Myslí si to minister obrany a podpredseda vlády Robert Kaliňák (Smer-SD). Jeho oponent, predseda KDH Milan Majerský, viackrát zopakoval, že mier sa nemôže dohadovať bez účasti Ukrajiny. Diskutujúci to uviedli v relácii STVR O 5 minút 12.
„Je podľa mňa jasné, že ak teda v pondelok (18. 8.) odpovie na mnohé otázky prezident Zelenskyj ‚áno‘, tak už to Amerika potom sprostredkuje a urobí to trojstretnutie a uzavrie sa to, pretože v opačnom prípade budeme sledovať, ako Rusi budú postupne postupovať napriek všemožnej snahe Európy,“ priblížil minister.
Majerský podotkol, že akékoľvek dohody musia byť v prospech Ukrajiny a jej občanov. Podľa neho je neakceptovateľné, aby sa o územných či politických ústupkoch rozhodovalo bez priameho súhlasu Kyjeva.
„Ukrajina musí súhlasiť s tým, že dokáže urobiť nejaký ústupok, v tomto nemôžeme rozhodnúť my za nich, nemôže za nich rozhodnúť EÚ ani Trump ani Putin,“ poznamenal.
Pre Kaliňáka je kľúčové, že lídri smerujú k mierovej dohode a nie k prímeriu.
„A rovnako tak je dôležitá veta, ktorú povedal Vladimir Putin, že musíme odstrániť všetky príčiny konfliktu, niektoré z nich poznáme, to je napríklad členstvo Ukrajiny v NATO alebo niektoré ďalšie veci, ktoré súvisia so vzťahmi k minoritám a podobne,“ povedal Kaliňák.
Minister tak opakuje slová ruskej propagandy a samotného Kremľa. Tí za príčiny vojny uvádzajú údajnú „nacistickú“ vládu v Kyjeve, ale aj rozširovanie NATO smerom na východ. Ešte pred vojnou si Putin kládol požiadavky, aby sa Aliancia vrátila k hraniciam spred roku 1997, teda keď členmi neboli ani Slovensko, Poľsko či Česko.
Západ považuje Putinove požiadavky za neakceptovateľné. O rozširovaní NATO môžu rozhodovať len jeho riadni členovia, nie Rusko, ktoré členom nie je. Rovnako aj o vystúpení z NATO môže rozhodnúť len krajina, ktorá je členom a rozhodne sa opustiť Alianciu.
Navyše krátko pred nevyprovokovanou ruskou agresiou mal Joe Biden ubezpečiť Putina, že Ukrajina sa v najbližších rokoch do Aliancie nedostane.
Aj narážka Kaliňáka na vzťahy Ukrajiny k minoritám je v súlade s naratívom Kremľa. Ten dlhodobo tvrdí, že Ukrajina porušuje práva ruskej menšiny, a to bol jeden z dôvodov, prečo na nášho východného suseda zaútočila. Tieto obvinenia sú nepodložené a samotný prezident Zelenskyj donedávna hovoril lepšie po rusky než po ukrajinsky.
Kaliňák dodal, že každý mier musí obsahovať určitý kompromis, návrat Ukrajiny k hraniciam spred roku 2014 je podľa neho nereálny. Majerský reagoval, že Ukrajina sa už v 90. rokoch vzdala jadrových zbraní výmenou za bezpečnostné záruky a územnú celistvosť, ktoré dnes Rusko porušuje.
Na margo budúceho vývoja na Ukrajine minister obrany uviedol, že do desiatich rokov môže v Kyjeve vzniknúť proruská vláda.
„Ja tvrdím, že to je viac ako istota, že tam príde a bude to do desiatich rokov určite. Dôvod je jednoduchý. Poznám Ukrajinu veľmi dobre. (...) To je krajina obrovských rozdielov, keď málokedy Kyjev dokázal uspokojiť všetky jednotlivé časti tej Ukrajiny,“ skonštatoval.
Diskutujúci sa dotkli aj otázky výdavkov na obranu a konsolidácie. Kaliňák pripomenul, že hoci Slovensko formálne plní záväzok dávať na armádu dve percentá hrubého domáceho produktu, veľká časť zdrojov ide do tzv. duálnych projektov - napríklad do výstavby nemocníc či dopravnej infraštruktúry.
„Predseda vlády jasne povedal, že nebudeme v tomto roku zvyšovať výdavky na zbrojné projekty, na zbrane ako také, ale duálne projekty podporujeme (...), projekt Národné obranné sily rátam medzi duálne projekty, dnes máme už registrovaných záujemcov viac ako 6500,“ objasnil.
Čo prezrádzala reč tela na samite Trump-Putin sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
