Livka, Mila a Darisvet – to sú tri deti, ktoré si spoločne nažívajú v jednej triede. Na prvý pohľad sú síce odlišní, no aj tak dokážu bez problémov fungovať a učiť sa od seba navzájom. Na princípe inklúzie a začleňovania všetkých detí do kolektívu bez rozdielu funguje laboratórna škola v Bratislave, ktorú sme nedávno navštívili.
Pani Miroslava má v pestúnskej starostlivosti 7-ročnú Livku. Jej biologická matka počas tehotenstva pila, a tak má Livka trvalo poškodený centrálny nervový systém. „Je proste vznetlivá, popudlivá, nedá sa s ňou. Nezvládne 45 minút venovať sa nejakému učivu, ak nechce. Je to s ňou ťažké,“ vraví.
V každej triede tejto školy je okrem učiteľa aj asistent. „Keď tú hodinu nezvláda, asistent s ňou vyjde von a ona si môže oddýchnuť, pohrať sa,“ vysvetľuje Miroslava.
Livka má sklony aj k agresívnemu a prchkému správaniu, preto si vzťahy buduje o čosi dlhšie než zdravé deti. Aj túto prekážku však pomaly prekonáva. Pani Miroslava dodáva, že keď je s Livkou na ihrisku, iné deti sa s ňou nechcú hrať. V tejto škole sa jej to však nestáva – má zopár kamarátov, ktorí jej rozumejú a neodsudzujú ju.
Triedy v tejto inkluzívnej škole sú rozmanité a kopírujú skladbu populácie na Slovensku. Nájdeme v nich deti so zdravotným znevýhodnením, z nízkopríjmových rodín, z menšín či deti v pestúnskej starostlivosti.
Aby bol výber spravodlivý, deti prijímajú do školy nezávislým losovaním. Prešiel ním aj žiak z Ukrajiny. Keď prišiel, jeho slovenčina nebola veľmi dobrá. Darisvetova mama Yuliia vraví, že škola sa stala jeho bezpečným miestom. Zlepšil sa v jazyku, našiel si kamarátov a dokonca sa aj zaľúbil. Viac uvidíte v reportáži z Reflexu.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
