Dnes má už viac ako 80 rokov, no august ´68 má stále v živej pamäti. Anton Gombár počas okupácie tajne vysielal správy cez vojenský vysielač. Rozprávala sa s ním Martina Kašiarová.
„Začínal som ako veliteľ rádiovej čaty v Košiciach. Najmä na letisku som pôsobil ako spojár. Dožil som sa tam aj toho, že prišli Rusi s ďalšími štátmi, ktoré nás prepadli,“ spomína pán Anton na august ´68.
Keď Sovieti dorazili, v ten deň nebol v Košiciach. „Šiel som z Banskej Bystrice, z leteckých opravovní, viezol som techniku do Košíc spodnou cestou cez Rimavskú Sobotu. Videli sme, ako Rusi prichádzajú južnou trasou smerom do Bystrice a ďalej na Bratislavu. Vyzeralo to hrozne – veľa rozbitých áut, niektorými úsekmi sa ani nedalo prejsť. Pre všetkých to bol šok. Vojenská kontrarozviedka to vedela, ale neprezradila. My sme v podstate netušili, čo sa deje,“ hovorí.
Na letisku začali násilne pristávať sovietske lietadlá a obsadzovať objekty. „Pred každý vojenský objekt postavili tank alebo transportér. Bolo jasné, že nás chcú násilne obsadiť,“ opisuje.
Vtedy prišla úloha, ktorá si vyžadovala odvahu. „Veliteľ nás požiadal, aby sme pripravili akciu, ktorá by informovala obyvateľstvo, čo sa deje. Mal som rádiostanicu, ktorá vysielala aj na stredných vlnách. S jeho povolením som ju zobral, prezliekli sme sa z rovnošiat do montérok, nadviazali styk s televíznym štúdiom v Košiciach. Oni nahrali správu na magnetofón a my sme ju odvysielali cez stanicu. Robili sme to tak, že sme vysielali na jednom mieste niekoľko relácií a potom sa presunuli inde, aby sme zakryli činnosť,“ spomína Anton Gombár.
Pozrite si reportáž o najväčšom masovom odpore voči okupácii sovietskych vojsk.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
