O vodovode a kanalizácií v 21. storočí sníva desiatka obcí na Dolných Kysuciach. Eurofondy na ne nevyšli

Televízne noviny Markíza, správy pre celé Slovensko.

Snívajú o vode a kanalizácii. Starostka z Dolných Kysúc je už zúfalá. Počas sucha zháňa pre občanov cisterny s vodou, keď prší majú zas v obci smrad zo žumpy.

Starostke obce Rudinská dochádza trpezlivosť. U viac ako tisícky obyvateľov rieši splašky a pitnú vodu. Na obecný vodovod je pripojených len 30 percent obyvateľov. Ostatní sú odkázaní na vlastnú studňu.

„Je veľmi nákladné, aby dosiahli aspoň nejakú kvalitu pitnej vody. Máme tu aj ZŠ, MŠ, školskú jedáleň. Je to pre nás už existenčný problém. Idete variť, prať, potrebujete zabezpečiť hygienu. Veď to sú úplne bežné základné veci,“ hovorí starostka Lenka Purašová.

Problémom je aj kanalizácia. Ľudia majú zbytočné výdavky, za vývoz fekálií si rodina ročne priplatí aj 500 eur.

Prečítajte si tiež:

​Čistenie žumpy môže byť pre niekoho pridrahé, aj preto splašky neraz končia v miestnom potoku.

O vodovode a kanalizácii zatiaľ sníva aj desiatka ďalších obcí v regióne. Severoslovenské vodárne ale momentálne výstavbu nových kanalizácií neplánujú.

„V rámci stavieb sa zameriavame na obnovu a opravu existujúcich sietí, ktoré sú už po dobe životnosti,“ uviedol investičný riaditeľ SEVAK Miroslav Hamacek.

„Mali sme niekoľko rokovaní, kde nám ale vedia pomôcť len s technickou infraštruktúrou, respektíve inžinieringom, ale ostatné záležitosti si musíme riešiť sami,“ tvrdí starosta obce Rudina Marián Hutyra.

„Vo Vadičovskej doline je to nevyhnutnosť pre nás všetkých, nakoľko žijeme vo významnom v piatom stupni ochranného pásma. Tá regulácia je u nás nevyhnutnosťou,“ prízvukuje starostka obce Dolný Vadičov Miroslava Ondreášová.

Spojili sa pre eurofondy

Aby mali obce väčšiu šancu na vybudovanie kanalizácie, už pred rokmi sa spojili do aglomerácií. Z každej skupiny sa malo z európskych peňazí odkanalizovať 85 percent. A menšie obce, na ktoré už rad nevyšiel, čakajú na možnosť dodnes.

Prečítajte si tiež:

​Vodári priznávajú, že sú zaťažení úvermi. Obce si samé bez peňazí nepomôžu.

„Rozhodli sme sa požiadať o úver z envirofondu na vypracovanie projektovej dokumentácie, lebo aj to je 50-60 tisíc eur,“ dodáva starostka Purašová.

Obce sa obrátili aj na ministerstvo životného prostredia, zatiaľ zostali pri prísľuboch riešenia situácie.

Viac sa dozviete v priloženej reportáži vyššie.

Práve sa číta

Voyo

Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo

NAJČÍTANEJŠIE ČLÁNKY

Sledujte kanál spravodajstva Markízy

K téme Zaujímavosti

Dôležité udalosti