Na zmenu najdôležitejšieho právneho dokumentu je potrebná trojpätinová väčšina. Tento spôsob odborník hodnotí ako nedostatočný.
Má iba niečo po 30-tke, no napriek tomu ju už 22-krát novelizovali. Ústavu Slovenskej republiky upravovala takmer každá vláda, a tá aktuálna neplánuje byť výnimkou.
Sú jej zmeny potrebné? Pozreli sme sa na to, ako sa menila v čase.
Je prvý september 1992 a na poslednú chvíľu prichádza čerstvo vytlačený najvyšší právny predpis krajiny – zatiaľ však neexistujúceho štátu.
„Spravidla, ako vznikala ústava, vznikal aj štát. To omeškanie bolo istým spôsobom zvláštne,“ hovorí ústavný právnik Peter Kresák.
Slovenská republika vznikla totiž až o pár mesiacov neskôr. Autori sa však s prípravou takpovediac „chrbtovej kosti“ právneho poriadku poponáhľali a predbehli aj Čechov. Odvtedy ju však pretvárala každá vláda. Azda prvou výraznou zmenou bola v roku 1999 priama voľba prezidenta.
„Tých noviel bolo veľmi veľa na jej krátky život. Ale to má svoj dôvod – a tým je spôsob zmeny ústavy,“ uvádza Kresák.
Na zmenu najdôležitejšieho právneho dokumentu je potrebná trojpätinová väčšina. Tento spôsob odborník hodnotí ako nedostatočný.
„90 poslancov, ak sa nájde, môže meniť ústavný text,“ vysvetľuje ústavný právnik.
90-tich poslancov bude zrejme v najbližšom období hľadať aj súčasná vláda. Tá totiž chce ústavu opäť prepisovať. Dostatok potrebných hlasov však nemajú istých – štrajkujú aj niektorí poslanci z koaličných radov.
„Pán Ferenčák sa nevyjadril. Pokiaľ nezmenia názor napríklad dvaja poslanci z KDH alebo iní opoziční poslanci, bude problém prijať zmenu ústavy,“ priznal podpredseda Národnej rady SR Tibor Gašpar.
Ako sa KDH k zmenám postaví, ešte nie je jasné – svoje definitívne stanovisko chcú prezradiť tento mesiac.
„Naša zodpovednosť je jasná – ústava musí chrániť práva, hodnoty a bezpečnosť Slovenska,“ tvrdí KDH.
Ostatné opozičné strany sa však k podpore zmien nehrnú.
„Treba si pripomínať aj to, že ten, kto má dohliadať nad ústavnosťou, Ústavný súd, dodnes nie je plne obsadený,“ pripomína poslankyňa Mária Kolíková zo SaS.
„Podstatné sú tie symboly – ako sa táto vláda chová. To sú len reči, skutky sú také, že si to vôbec nevážia,“ hovorí Michal Šipoš z Hnutia Slovensko.
Na zmenu, ktorú chce zaviesť súčasná vláda, pritom podľa právnika nie je dôvod. Navyše, úprava by mohla naraziť na medzinárodné dokumenty.
„Ak dôjde k prijatiu tohto ustanovenia, budeme mať veľký problém. Ak by bol text súčasťou právneho poriadku v roku 2001, neboli by sme členmi EÚ. Neviem, aká bude dnes reakcia,“ hovorí ústavný právnik Kresák.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
