Z krvnej plazmy sa vyrábajú špecifické lieky, takzvané imunoglobulíny. Aj napriek tomu, že sa odber krvnej plazmy v niektorých krajinách zvyšuje, jej dostupnosť je problémová v celej Európe. Dôvodom je každoročný nárast počtu pacientov odkázaných na imunoglobulíny. Ministerstvo zdravotníctva SR preto pripravuje novú legislatívu, ktorá má reagovať na túto situáciu. Odborníci v diskusii Vizionári sa zhodli, že riešením je aj reálna cenová politika, čo sa liekov vyrábaných z krvnej plazmy týka.
Výroba imunoglobulínov primárne závisí od odberu krvnej plazmy a od toho, aký objem krvnej plazmy je k dispozícii. Európa je sebestačná len približne na 74 % a zvyšok plazmy dováža najmä z USA. Prezident Slovenskej spoločnosti alergológie a klinickej imunológie prof. Miloš Jeseňák upozornil, že keď sa zmení daňová alebo colná politika USA a krvná plazma nebude dodávaná na európsky trh, tak celkový objem vyzbieranej plazmy nepokryje potreby pacientov. V rámci Európy dokážu zabezpečovať svoju potrebu plazmy Česko, Rakúsko, Maďarsko a Nemecko. „U nás sa vyzbiera 50-60.000 litrov krvnej plazmy ročne. Pre porovnane, Česká republika vyzbiera 10 až 20-násobne viac,“ doplnil.
Imunoglobulíny sú často jedinou účinnou možnosťou liečby pri vrodených poruchách imunity a iných závažných diagnózach. „Čo sa týka oblasti imunoglobulínov, tak v roku 2024 Všeobecná zdravotná poisťovňa uhradila túto liečbu viac ako 4300 pacientom, čo predstavuje 24 miliónov eur. Počet pacientov sa zvýšil najmä v neurologickej oblasti,“ uviedla Alica Súkupová, riaditeľka Odboru zdravotnej politiky VšZP.
Slovenské ceny imunoglobulínov patria medzi najnižšie v EÚ, čo môže ohroziť dostupnosť inovatívnych liekov, pretože Slovensko sa môže stať neatraktívnym pre dovozcov a výrobcov liekov. To potvrdila aj analytička v spoločnosti CEEOR Ivana Šarkanová: „Samozrejme, teraz sa nestane, že nám pre nízke ceny prestanú dovážať imunoglobulíny. Je tu aj nejaká spoločenská zodpovednosť, ale môže sa zopakovať situácia z roku 2022, keď nastal citeľný nedostatok imunoglobulínov. Cenotvorba by mala reflektovať našu spotrebu v kontexte toho, čo ponúkame. Vo väčšine krajín sa cena zvyšuje kontinuálne“.
Martina Vulganová zo Sekcie farmácie a liekovej politiky MZ SR v reakcii uviedla, že zákon neumožňuje navýšiť ceny na základe rozhodnutia MZ SR. To môže reagovať len na žiadosti držiteľov. Zároveň uistila, že sa rezort zdravotníctva podniká viacero krokov, aby sa situácia spred troch rokov nezopakovala. „Pripravujeme legislatívu, kde dôjde k navýšeniu odberov na Slovensku, a tým aj k navýšeniu krvnej plazmy na spracovanie. Čo sa týka úhradových mechanizmov, vyhodnocujeme žiadosti a pozeráme sa na túto oblasť aj v zmysle kritických liekov.“
Zároveň pripomenula, že Európska únia sa na to pozerá tak, že je potrebné pripraviť sa na to, že nie všetky diagnózy budeme vedieť liečiť z plazmy. Mali by sa pripraviť algoritmy prioritizácie pacientov, ktorí majú najväčší prospech z toho, že dostanú imunoglobulíny. Miloš Jeseňák súhlasí, že prioritizácia, vytvorenie štandardných postupov a postavenie v liečebnom algoritme sú zásadné faktory. „Ja som rád, keď je v liekovej politike poriadok a liečime správne a v dostatočnej dávke. A keď to nie je indikované, tak neliečiť alebo zastaviť túto liečbu,“ dodal.
Odborníci sa v diskusii zhodli, že riešením je podpora darcovstva plazmy legislatívnymi a systémovými opatreniami a realistická cenová politika. Jedným z krokov by malo byť celosvetovo aj na európskej úrovni zlepšiť výber a odber krvnej plazmy.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
