Zanedbané kino v Poprade-Veľkej bolo desaťročia len akýmsi komparzom. Teraz dostalo hlavnú úlohu a nie hocijakú. Po obrovskom prerode je z neho profesionálne divadlo.
Pod Tatrami o ňom môžu písať romány. V jeho útrobách čakali na verdikt, či pôjdu na vojnu.
Hádzali tam hlasovacie lístky a kino prichýlilo aj rodiny, ktorým zhorelo bývanie. Až prišiel zlom.
„Sú to malé veľké zázraky. Veľké malé zázraky,“ hovorí umelecká šéfka Ela Lehotská.
„Z Prešova, kde sme založili Divadlo Viola, smerujeme ďalej a ideme za ďalším divákom,“ hovorí konateľka Divadla Poprad Tatiana Pirníková.
Je to súkromná investícia nadšencov umenia.
„To máte aj v Malom princovi, že mnohé veci sú nepochopiteľné, a preto sú najvzácnejšie, najkrajšie. Iba to, čo je vnútorné, nevyslovené, tak to môže v sebe niesť nejakú perlu,“ doplnila Pirníková.
Nové divadlo prichádza do sveta, v ktorom zákopy, barikády a polarizovanie už dolieha na všetkých. Má ešte moc meniť ľudí?
„Divadlo, herci kladú otázky, na ktoré by sme si mali časom odpovedať,“ poznamenal herec Michal Novák.
„Vieme spätne reflektovať, vieme seba poľudštiť, vieme seba scitlivieť,“ podotkol režisér Roman Olekšák.
O pár dní bude premiéra. Fiktívna hra je o dievčati z prvého židovského transportu. V zoznamoch mala iba číslo bez mena. „Nevieme o nej vôbec nič. Ostali po nej tri fotky, keď prišla do Auschwitzu,“ priblížil Olekšák.
Zakrývali ich mraky, no je to divadlo s výhľadom na hory. Na javisku zarezonujú aj tieto príbehy. „Máme divadelnú hru o horolezkyniach, astronómovi zo Skalnatého Plesa, máme tému tatranských legiend,“ vymenovala Lehotská.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
