Bolesti pohybového aparátu patria medzi najčastejšie zdravotné problémy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) trpelo v roku 2020 len bolesťami chrbta 619 miliónov ľudí, pričom do roku 2050 by mal tento počet vzrásť na 843 miliónov.
Podľa dát zdravotnej poisťovne Dôvera je bolesť chrbta druhým najčastejším dôvodom práceneschopnosti (PN). To vytvára záťaž na zdravotnícky systém. Odborníci sa v diskusii Vizionári zhodli, že predísť problémom s chrbticou môže aj správny rehabilitačný plán. Dôležitá je tiež prevencia a edukácia pacientov.
„Čo sa týka Slovenska, čísla sú alarmujúce. Ak sa pozrieme na dáta, tak v zdravotnej poisťovni Dôvera evidujeme vyše 640.000 ľudí s problémami pohybového aparátu. V rámci celej populácie ide o takmer dvojmiliónovú masu. Bolesti chrbta patria k najčastejším návštevám všeobecného lekára popri infekciám dýchacích ciest, artériovej hypertenzii a vysokom krvnom tlaku. Až každý desiaty pacient vyhľadá všeobecného lekára práve z dôvodu bolesti chrbta,“ uviedol manažér odboru strategického plánovania ZP Dôvera Roman Mužik.
Ďalej doplnil, že priame náklady poisťovne Dôvera súvisiace s bolesťou chrbta boli za rok 2023 na úrovni 49,5 milióna eur. V rámci celej populácie ide o záťaž pre zdravotnícky systém v hodnote približne 150 miliónov eur. Obrovská je podľa neho aj záťaž v podobe nepriamych nákladov ako PN, dôchodky, výpadky z práce aj tým, že bolesti má 72 percent ľudí v ekonomicky aktívnom veku. Poistencov trápia aj bolesti s ramenami, bedrami a kolenami.
A aké by mali byť prvé kroky pacienta s ťažkosťami pohybového aparátu? Podľa všeobecného lekára pre dospelých Petra Lipovského je to individuálne. Či už je to akútna bolesť alebo chronickejší problém, pacient v prvom rade pozná sám seba a často siahne po samoliečbe.
„Všeobecný lekár zohráva kľúčovú úlohu, má viac informácii o pacientovi a dnes môže v rámci konzervatívnej liečby poskytnúť minimálne také isté nástroje, ako ostatní špecialisti. Vypísaním výmenného lístka sa predlžujú čakacie doby u špecialistov. Jednoduchšie prípady vieme riešiť na úrovni všeobecných lekárov,“ vysvetlil s tým, že ak je život pacienta sedavý, snažia sa ho motivovať k pravidelným pohybovým aktivitám, ako plávanie, chôdza či cvičenie.
S tým súhlasí aj FBLR (rehabilitačná) lekárka a primárka rehabilitačného oddelenia ŠNOP Dalma Loydlová. Veľká väčšina ťažkosti sú podľa nej väčšinou funkčné poruchy, teda sú riešiteľné v úvode ich vzniku určitými opatreniami, akými sú edukácia pacienta alebo obmedzenie fyzickej aktivity. Pri zložitejšom probléme môže byť zdravotnou poisťovňou akceptovaná aj kúpeľná liečba.
„Treba si uvedomiť, že pohybový aparát má hlavne funkciu pohybu a akákoľvek statická aktivita robí šarapatu, ktorá potom vedie k diskomfortu až bolesti. Môžeme to považovať za civilizačné ochorenie práve spôsobom života, ktorý žijeme. Ďalším faktorom je aj to, že sa dožívame vyššieho veku, takže každý sa dožije nejakej svojej bolesti pohybového aparátu. Vplyv na pohybový aparát má aj obezita, ktorá sa prejavuje na váhonosných kĺboch, teda bedrá a kolená,“ uviedla.
V terapeutickom procese majú rehabilitačný lekár aj fyzioterapeut svoje nezastupiteľné úlohy. Lekár stanoví diagnózu, navrhne liečebný plán, môže predpísať lieky a pomôcky a poslať pacienta k ďalšiemu špecialistovi, zatiaľ čo fyzioterapeut má konkrétne ciele a realizuje pohybovú liečbu. Za fyzioterapeutom príde pacient zvyčajne na konci liečebného procesu.
„Ak už mali pacienti v minulosti nejaký problém a už odznel, ale chceli by tomu predchádzať, tak vie byť veľmi dobrá aj konzultácia s fyzioterapeutom, kedy sa pozrie na pacienta a odporučí, na čo sa zamerať,“ dodala fyzioterapeutka Jessica Zatlkajová.
Nástrojov, ako si vie pacient pomôcť a dozvedieť sa potrebné informácie, je viacero. V covidom období sa viac začali objavovať online riešenia. Dnes ide o dostupný nástroj liečby najmä pre pacientov, ktorí z rôznych dôvodov nemôžu navštíviť lekára osobne. Roman Mužik upozornil, že nie každé riešenie je pre všetkých. „Vzali sme do úvahy rozvoj ochorení a nevyhnutnú potrebu samoliečby a k dispozícii je online fyziovyšetrenie na diaľku. Spolupracovali sme na ňom s viacerými odborníkmi.
V skratke ide o to, ako si pomôcť a nezaťažovať systém ochoreniami, ktoré sú závislé na domácom cvičení. Pacient sa zaregistruje cez webovú aplikáciu, vyplní dotazník a zosumarizované informácie sa dostanú k rehabilitačným lekárom, ktorí to posúdia a rozhodnú, čo s tým ďalej. Najväčšia pridaná hodnota je tá, že pacient dostáva personalizovaný liečebný plán,“ doplnil.
Odborníci sa v diskusii zhodli, že v online riešeniach vidia prínos. Nenahradia lekára, ale môžu byť dobrý pomocník. Sú totiž diagnózy, pri ktorých je potrebné, aby pacient navštívil lekára alebo následne fyzioterapeuta. Zároveň upozornili, že prevencia je kľúčová a je dôležité, aby aj pacienti prevzali zodpovednosť za svoje zdravie. Je potrebné mať na pamäti, že zlé pohybové návyky sa môžu rozvinúť do bolestí, čo ovplyvňuje kvalitu života. Odporúčajú prispôsobiť a zlepšiť pracovné prostredia tak, aby to každému vyhovovalo, či už ergonomickou stoličkou, pravidelnými prestávkami alebo neopakovaním monotónnej činnosti.
Pozrite si celý záznam konferencie:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
