Jozefovi v 90. rokoch bez toho, aby o tom vedel zmenili rodné číslo. Pas mu vydali len s výnimkou, prišiel o 1700 eur. Ľudí varuje, aby si skontrolovali záznamy.
Písal sa rok 1994. Jozef (pseudonym, respondent chcel ostať v anonymite, pozn. red.) mal vycestovať na služobnú cestu do Izraela. Všetko mal už vybavené a zaplatené, ostalo iba zabezpečiť si nový pas. No a tam sa začal dekády dlhý príbeh o mužovi, ktorému bez jeho vedomia zmenil štát rodné číslo.
„Išiel som na pasové oddelenie, kde mi nejaký policajt povedal, že mi nemôžu dať pas, lebo mám zmenené rodné číslo,“ povedal na úvod Jozef. Vzniknutej situácii nerozumel a na polícii mu nikto nevedel vysvetliť, čo sa vlastne stalo.
„Skončil som u šéfa pasového oddelenia. Prosil som ich a aj som sa im vyhrážal, že ich zažalujem. O pár dní som mal odletieť a bleskovo som potreboval vybaviť nový pas,“ pokračoval Jozef.
Vedúci oddelenia mu vtedy povedal, že teda obídu zákon a nový pas mu vystavil so starým rodným číslom.
„Tak som nakoniec vycestoval a viac som sa o to nestaral. Vedel som, že mi niekto zmenil rodné číslo, ale nič sa nedialo,“ uviedol Jozef.
Neskôr však prišiel čas, keď Jozef potreboval nový občiansky preukaz. Aby predišiel podobným naťahovačkám ako pri vybavovaní pasu, rozhodol sa situáciu riešiť.
„Ústrednej evidencii obyvateľov som musel poslať žiadosť, aby mi vydali nový doklad o pridelenom rodnom čísle. Mohol som to vybaviť aj poštou, no ja som sa rozhodol ísť osobne do Banskej Bystrice. Pani na pobočke mi pomohla všetko vybaviť a vystavila mi nový dokument,“ popísal.
Snažil sa zistiť, prečo mu rodné číslo zmenili. „Už si to nepamätám presne, no zdá sa mi, že išlo o nový zákon, podľa ktorého museli všetky rodné čísla byť deliteľné číslom 11. Tie, ktoré túto podmienku nespĺňali, museli zmeniť,“ vysvetlil.
Pre 10-miestne rodné číslo sa na federálnej úrovni v 80. rokoch presadilo pravidlo, že číslo musí byť deliteľné 11 bez zvyšku. V praxi sa však v minulosti vyskytli výnimky a chyby. Po roku 1993 sa pravidlo pri kontrolách a migráciách dát striktne uplatňovalo a neplatné či technicky chybné rodné čísla sa nahrádzali novými.
„Rozprával som sa s ňou o tom, čo všetko musím teraz vybavovať a kam všade chodiť. Povedala mi však, že som na tom ešte pomerne dobre, pretože riešili aj prípad zosnulej pani, ktorú pre nové rodné číslo nemôžu pochovať,“ spomínal.
Na Slovensku bol v roku 1995 prijatý zákon o rodnom čísle, ktorý upravil jeho tvorbu, register a postup zmeny (pri duplicite, neplatnom tvare, ochrane osoby, zmene pohlavia atď.). Tento zákon zlegalizoval a zjednotil prax, ktorá už dovtedy prebiehala – teda prideľovanie nového rodného čísla, ak staré nebolo jedinečné alebo správne.
„Od 90. rokov uplynul dlhý čas a spôsob, akým sa v tom čase realizovali či držiteľom oznamovali zmeny pri rodných číslach, je problematické komentovať. Chybovosť v tom čase mohla byť značná, pretože prideľovanie a evidencia rodných čísel boli vykonávané manuálnym spôsobom,“ uviedlo Ministerstvo vnútra SR v stanovisku pre TVNOVINY.sk.
Po vybavení nového občianskeho preukazu sa začala „tortúra“. O zmene rodného čísla musel informovať všetky banky, v ktorých mal účet a zdravotnú a Sociálnu poisťovňu.
„Po istej dobe som si myslel, že som už kontaktoval všetky miesta, no stále sa mi ozval niekto ďalší, komu som musel poslať fotokópiu nového dokumentu,“ dodal.
I keď si myslel, že už má všetko vybavené, zmena rodného čísla ho dobehla neskôr.
„Mal som akcie jednej firmy, ktorá vstupovala na burzu a vyplácala ich. Na výber hotovosti som mal iba pár dní, pretože som to neskoro zistil. Vtedy šlo veľa ľudí na Centrálny depozitár cenných papierov, nepamätám si však presne ten proces,“ povedal Jozef.
Keď si chcel akcie premeniť na hotovosť, opäť narazil na problém so zmenou rodného čísla. Bol však pripravený a osvedčenie o novom čísle si priniesol so sebou.
„Povedali mi však, že som to mal riešiť už dávno a požiadať o zmenu prostredníctvom nejakého formulára. Tento proces však mal trvať okolo 30 dní a ja som mal len pár dní na to, aby som akcie vymenil za hotovosť. A takto som prišiel o 1700 eur,“ priznal.
S otázkami na danú situáciu sme sa obrátili aj na samotný Centrálny depozitár cenných papierov (CDCP).
„Z opisu situácie nám nie je zrejmé, o čo išlo, keďže CDCP nezabezpečuje žiadnu premenu zaknihovaných cenných papierov za hotovosť. CDCP eviduje len zaknihované cenné papiere a poskytuje ďalšie služby v súlade s povolením na činnosť centrálneho depozitára,“ uviedla pre TVNOVINY.sk PR manažérka CDCP Dagmar Kopuncová.
„Predpokladáme, že išlo o opačnú situáciu, tzn. emitent odchádzal z burzy cenných papierov a musel realizovať ponuku na prevzatie. V takom prípade majiteľ v prípade záujmu mohol cenné papiere predať cez člena burzy. CDCP nezabezpečuje predaj cenných papierov, keďže na uvedenú činnosť nemá povolenie,“ dodala Kopuncová.
Jozefov príbeh o evidencii sa však nekončil iba pri odpredaji akcií.
„Druhýkrát ma to dobehlo nedávno, keď som si povedal, že už som vo veku, kedy by som si chcel skontrolovať, či mám v poriadku všetko, čo sa týka dôchodku. Zavolal som na Sociálnu poisťovňu. Pracovník mi vyhýbavo povedal, že počet odpracovaných rokov mi pošlú z okresnej pobočky poisťovne,“ spomínal.
Jozef pracoval celý život. Podľa jeho odhadu mu Sociálna poisťovňa mala evidovať približne 40 odpracovaných rokov. V liste od okresnej pobočky však bolo napísané, že pracoval iba 16 rokov.
„Ostal som v šoku a trvalo mi niekoľko dní, kým mi napadlo, že to môže súvisieť so zmenou môjho rodného čísla,“ poznamenal.
Nakoniec to dobre dopadlo, Sociálna poisťovňa mu zlúčila „dve životné existencie“, ktoré evidovala, a počet odpracovaných rokov konečne sedel.
„Vo všeobecnosti možno konštatovať, že Sociálna poisťovňa sa s takýmito situáciami stretáva už len ojedinele, a to zvyčajne počas spisovania žiadosti o dôchodok,“ uviedol pre TVNOVINY.sk hovorca Sociálnej poisťovne Martin Kontúr.
„V žiadosti o dôchodok je špeciálne políčko, v ktorom sa uvádza aj pôvodné rodné číslo žiadateľa. To znamená, že až na základe týchto údajov Sociálna poisťovňa rýchlo identifikuje žiadateľa aj pod pôvodným rodným číslom a údaje vedené pod pôvodným rodným číslom bez problémov spáruje v priebehu konania o nároku na dôchodok s aktuálnym rodným číslom žiadateľa,“ dodal Kohút.
Keďže rodné číslo mení Ministerstvo vnútra SR, podľa Kontúra nemá Sociálna poisťovňa o týchto zmenách informáciu, pokiaľ na to nepoukáže sám poistenec.
„Predpokladáme, že v tomto prípade po prihlásení do Elektronického účtu poistenca sa pánovi nezobrazila celá doba poistenia, ktorú v skutočnosti získal. Ak takáto situácia nastane, odporúčame, aby sa klienti obrátili na zamestnancov pobočky Sociálnej poisťovne a preukázali zmenu rodného čísla. Zamestnanci pobočky následne zabezpečia všetko potrebné,“ vysvetlil Kontúr.
Jozefa zmena jeho rodného čísla tak vo veľkom dobehla dvakrát a musel pre ňu zdĺhavo vybavovať svoju evidenciu v bankách, poisťovniach i na úradoch. Zistil však, že nebol sám a v 90. rokoch sa rodné číslo menilo tisíckam obyvateľov.
„Chcel by som preto touto cestou aj ostatným, ktorým ho vtedy menili, odporučiť skontrolovať si všetky úradné a evidenčné záležitosti, aby ich to nedobehlo tak ako mňa v Sociálnej poisťovni alebo v Centrálnom depozitári cenných papierov,“ povedal na záver.
Po upozornení na zverejňovanie rodných čísel štatutárov na štátnom webe ministerstvo spravodlivosti informovalo o sprísňovaní ochrany osobných údajov. Viac sa dozviete v reportáži:
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
