Namiesto narodeninového prípitku trosky vlakov a záblesky majákov. Mladík z Ukrajiny nám porozprával o obraze skazy, ktorý má stále pred očami.
Týždeň po zrážke rýchlikov neďaleko Rožňavy v nemocnici prehovoril jeden z cestujúcich. V osudný deň smeroval do Detvy na oslavu svojej dvadsiatky.
Obraz skazy má Nazar stále pred očami. V deň svojich narodenín cestoval z Košíc s dvomi kamarátmi. Mal prežiť chvíle, na ktoré len tak nezabudne. Aj prežil, ale z úplne iného dôvodu.
„Začali sme ísť trošku pomalšie. Povedal som chlapcom, prečo ideme tak pomaly, a potom za chvíľu úder,“ opisuje moment zrážky s protiidúcim vlakom.
Bola to rana ako z dela. Z toho, čo počul, ho ešte aj dnes zamrazí. Sedel vo štvrtom alebo v piatom vozni v smere jazdy. Vymrštilo ho do stolíka pri okne.
„Začalo ma veľmi bolieť brucho, ľudia začali kričať, rozbili okno na dverách, aby mohli ísť von,“ spomína.
Vonku lapal po dychu. Zrútil sa na zem, tvár mal skrivenú od bolesti. Potom už udalosti nabrali mimoriadne rýchly spád.
„Hneď ma poslali na ultrazvuk a povedali, že mi krváca slezina a budú ju vyberať. Potom po operácii mi povedali, že to bola ťažká operácia, ale slezinu nechali a zašili,“ hovorí mladík.
Jeho dvadsiatku mu nebudú pripomínať fotky z oslavy, ale jazvy. V nemocničnej izbe však neraz myslí na takmer stovku cestujúcich, ktorí skončili v opatere záchranárov.
Zranený mladík tvrdí, že niekoľko mesiacov do vlaku zrejme nesadne. O pár dní by sa mal vrátiť do Košíc, kde študuje na technickej univerzite.
Na Slovensko prišiel z Ukrajiny pred tromi rokmi. Najviac mu chýba rodina, no mama už smeruje za ním.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
