Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že o ochranu územia bude postarané aj naďalej, museli však zohľadniť potreby ľudí. Podľa ochranárov však v stupni ochrany, do akého zaradili dolinu, je to nemožné.
Je to najdlhšia dolina bez lesnej cesty na Slovensku. Už vyše 60 rokov sa v nej neťaží drevo, a práve preto sa tu darí ohrozenému hlucháňovi hôrnemu.
Pokoj Jaloveckej doliny môže byť čoskoro minulosťou. Podľa ochranárov ju ohrozuje nová zonácia Tatranského národného parku (TANAP). Ministerstvo životného prostredia to odmieta.
Od roku 2014 je bezzásahovou zónou. Tiahne sa od úpätia Západných Tatier po Baníkovské sedlo do nadmorskej výšky 2000 metrov. Jej staré lesy majú viac ako 160 rokov.
„Návrh zonácie, ktorý predložil Tatranský národný park, zaraďuje celú túto dolinu do 3. stupňa ochrany, teda do C zóny, to znamená, že by tam bola trvalo umožnená ťažba dreva,“ upozornil ekológ a ochranár Erik Baláž z iniciatívy My sme les.
Tá by podľa aktivistov ohrozila vzácneho hlucháňa hôrneho.
„My sme sa zaviazali aj po rozhodnutí Európskeho súdu prísne chrániť biotopy hlucháňov a takisto máme tento záväzok v Pláne obnovy. Mohli by byť ohrozené určité platby z Plánu obnovy,“ varuje Baláž.
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že o ochranu územia bude postarané aj naďalej, museli však zohľadniť potreby ľudí.
„Pripravujeme zonácie národných parkov, ktoré podporia život na vidieku, potreby ľudí, ktorí tam žijú, pracujú alebo podnikajú, rovnako zabezpečia náležitú ochranu najcennejších lokalít,“ uviedol rezort v písomnom stanovisku.
„Ak to má byť chránené, tak by to malo byť zaradené v piatom stupni. Nie je možné to mať v treťom stupni a súčasne efektívne chrániť,“ reagoval na postoj ministerstva Baláž.
Ani Správa TANAP-u sa nechcela vyjadriť na kameru. Neodpovedali ani na doplňujúcu otázku prečo je dolina zaradená v návrhu do zóny C a čo bude na rokovaniach s neštátnymi vlastníkmi presadzovať.
Neštátnemu vlastníkovi, urbáru Bobrovec, cesty a ťažbu nedávno zakázal aj súd. Ministerstvo však napísalo, že po májovom rozsiahlom požiari v nevyťaženom kalamitnom lese urbáru rešpektuje jeho požiadavky.
„Mŕtve vyschnuté drevo, ktoré ekofanatici zakázali spracovať ešte v roku 2014 a pre bezzásah neumožnili spriechodniť lesné prístupové cesty, spôsobilo masívne škody na území TANAP-u,“ uviedol rezort životného prostredia.
Tak sa zdá, že osud doliny nie je v rukách štátu, ktorý sa zaviazal chrániť ju, ale neštátneho vlastníka. Urbárnici však o svojich zámeroch v nej hovoriť nechceli, pretože sú v procese výmeny vedenia urbáru.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
