Do Himalájí si brala slaninu a klobásu. Na ľadovci si zuby umývala sladkým čajom. Polievky si varila z roztopeného snehu.
Monika Pechočiaková z Nitry sa pred pár dňami vrátila z Nepálu, z ôsmej najvyššej hory sveta – Manaslu. Pred tromi rokmi pritom maximálne vyšla na kopec nad mestom.
„Je to len pár dní, čo som stála na vrchole Manaslu,“ vraví. „Koľko to bolo? 8 000? 8 163,“ dopĺňa.
Monika Pechočiaková hovorí: „Pred tým, než som sa začala venovať týmto aktivitám, bol pre mňa výlet na Zobor celodenný výlet s občerstvením – rohlíčkami.“
K lezeniu po horách ju inšpirovala kniha, ktorú pred troma rokmi dostala od detí k štyridsiatym šiestym narodeninám. „To bol vlastne október a hneď som sa prihlásila na kurz pohybu po ľadovci, kde som prvýkrát spala na snehu a v stane,“ vraví Monika.
Kúpila si výstroj a začala trénovať – v posilňovni aj doma. Dokonca si doma rozložila špeciálny stan, aby si pomaly zvykala na menej kyslíka.
„Začala som Triglavom – to je 3 000 m, potom Jabal Toubkal 4 000 m, to je v Maroku, potom Ararat 5 000 m a v tom istom roku som si povedala, že skúsim 6 000-ku, lebo je to super,“ vraví.
„Tento rok som zvládla aj Mont Blanc, Kilimandžáro, Grossglockner – ten tu nie je – a predtým som mala Ama Dablam, Lobuche,“ menuje Slovenka.
Priznáva, že hoci na zozname pokorených má už niekoľko ikonických vrchov a ďalšie má ešte v pláne, na Gerlachu ešte nebola.
„Nemyslím si, že si potrebujem odfajkávať vrcholy, skôr chcem vedieť, kam ma to až pustí v mojom veku,“ vysvetľuje svoju motiváciu.
Ako stále začiatočníčka sa smeje, že aj do Himalájí si brala slaninu a klobásu. Keď sa im minula voda, pili roztopený sneh. Hore ju to ťahá najmä za výhľadmi a pocitom, že je tam sama so sebou.
„Páči sa mi, že keď som v týchto výškach, v týchto kopcoch, kde nič nie je – iba stan – vlastne nič nepotrebujem,“ hovorí.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
