Voľné kreslo na Ústavnom súde je neobsadené už viac ako dva roky, predseda súdu chcel apelovať na poslancov.
Nie je vyhlásená voľba, nie sú kandidáti, nie je na nikom politická dohoda. Voľné miesto na Ústavnom súde zíva prázdnotou už viac ako dva roky. Apel na poslancov, aby situáciu riešili, chcel predniesť predseda súdu priamo v parlamente.
Jeho vystúpenie sa však nezmestilo do programu. Chýbajúci sudca spôsobuje reálne problémy.
Voľba kandidátov na prázdne miesto, ktoré ostalo po sudkyni, ktorá sa funkcie vzdala, viazne od samého začiatku.
„Niekoľko mesiacov. Ústavný súd vydrží,“ hovoril Peter Pellegrini (Hlas-SD) ešte v roku 2023, keď zastával funkciu predsedu parlamentu.
Najprv otáľal s vyhlásením voľby vtedajší predseda parlamentu, hoci to mal urobiť bezodkladne. Niekoľko pokusov dopadlo neúspešne – žiaden kandidát nezískal v parlamente dostatok hlasov.
„Mám informácie, že v septembri by sme mohli mať vyhlásené a verím, že dôjde k voľbe,“ tvrdil Andrej Danko (SNS) v júni tohto roku.
Končí sa už aj október a pokus o ďalšiu voľbu sa neudial. Silnejú špekulácie, pre koho je toto miesto rezervované.
„To miesto nie je šetrné pre nikoho,“ tvrdí Richard Raši (Hlas-SD).
Žiadosť Ivana Fiačana o vystúpenie v pléne viazne rovnako. Predseda Ústavného súdu o vystúpenie v parlamente nežiada ani zďaleka každý deň. Napriek tomu mu to Národná rada počas aktuálnej schôdze neumožnila.
„Nedalo sa to urobiť predtým, ako schválime štátny rozpočet. Nepodarilo sa nám prerokovať ani vládne návrhy zákonov, takže to fyzicky nevieme zvládnuť,“ tvrdí Raši.
„Predseda Ústavného súdu k dnešnému dňu nedisponuje oficiálnym vyjadrením predsedu NR SR k jeho žiadosti o vystúpenie v pléne,“ uvádza Ústavný súd.
„Na novembrovej schôdzi, ktorá sa začne, bude jeho vystúpenie, samozrejme, umožnené,“ hovorí Raši.
Jedno prázdne kreslo neznie dramaticky, ale v praxi znamená, že niektoré veci nie je možné rozhodnúť.
„To sa týka konaní, kde sa skúma súlad zákona s ústavou,“ hovorí ústavný právnik Vincent Bujňák.
„Môžem povedať, že nastala patová situácia v jednej veci, ktorú nevieme riešiť. Skončí práve preto, že zatiaľ tých hlasov je šesť. Podľa predbežných informácií radšej nepoviem,“ hovoril v minulosti Fiačan.
„My nevieme o tom, v akej veci to bolo, pretože to nevie nikto. Rokovanie pléna je neverejné,“ vysvetľuje ústavný právnik.
„Ten jeden sudca chýba aj z tohto dôvodu. Z tohto pohľadu je to rozhodujúci hlas,“ tvrdí Fiačian.
„O tej veci sa Ústavný súd ďalej pohnúť nemôže a musí čakať, kým niekto zmení právny názor alebo príde rozuzlenie zo strany Národnej rady. Potom cez vymenovanie prezidenta sa tam dostane sudca, ktorý tú situáciu rozlúskne,“ vysvetľuje Bujňák.
„Nie je zhoda medzi tromi koaličnými lídrami na mene, respektíve sme nevideli meno, ktoré by bolo vhodné na túto pozíciu,“ hovorí Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD).
„Voľbu sudcov Ústavného súdu má význam dať až vtedy, keď bude jasná dohoda,“ vysvetľuje Raši.
Predseda Ústavného súdu má nárok vystúpiť v pléne Národnej rady podobne ako prezident. Zatiaľ sa to stalo len raz v roku 2019, a takisto to bolo pre chýbajúcich kandidátov na voľné miesta sudcov.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
