Slovensko sa rozžiarilo tisíckami sviečok. Počas víkendu, no najmä v sobotu, si ľudia symbolicky spomínajú na tých, ktorí už nie sú medzi nami. Sviatok všetkých svätých je tradíciou, ktorá každoročne vytiahne na cintoríny masy ľudí.
Na najväčšom bratislavskom cintoríne Slávičie údolie bolo nápor cítiť už okolo obeda na priľahlých parkoviskách. Na najvyťaženejšie obdobie roka sa pripravili aj predajcovia.
Aby sa vedeli ľudia rýchlejšie zorientovať aj na najväčšom bratislavskom cintoríne, mestské pohrebníctvo pre nich pripravilo sieť dotykových kioskov.
Opäť mysleli aj na to, aby sa k hrobovým miestam dostal na Pamiatku zosnulých jednoducho každý. Elektromobilom ich tam odviezli až od brány.
Známi či neznámi, veriaci či menej, na pietne miesto prišli všetci s jedným cieľom. Uctiť si pamiatku svojich najbližších.
„Ja tu mám pochovaných obidvoch rodičov aj starých rodičov, tak som si uvedomil, aký krehký je ľudský život, že každou minútou sme bližšie k poslednej minúte a je dôležité prítomnú minútu prežiť tak, aby sme sa za to v poslednej minúte nemuseli hanbiť,“ povedal nám biskup Jozef Haľko.
V objatí hôr a lesa v nadmorskej výške 1100 metrov v najvyššie položenej obývanej slovenskej osade sa nachádza Magurský cmiter. Dopoludnia tam horeli sviečky na siedmych hroboch.
Stretnúť tam niekoho, aj keď sú dušičky, je vzácne.
Rok čo rok prídu na cmiter aj z miestnej chaty, kde sme našli pár cezpoľných a sem-tam sa zastavia miestni. Na Magurke ich trvalo žije 14.
Viaceré z asi 90-tich hrobov majú aj vyše 200 rokov
Bez klasických umelých kvetín, vencov a kahancov. Aj vo Zvolene si v sobotu spomínajú na svojich blízkych. V prírodnom cintoríne Záhrada spomienok.
Tento prírodný cintorín bol prvým svojho druhu na Slovensku. V pokoji tu odpočíva 160 zosnulých.
Či už v najväčšom, najvyššom alebo v prírodnom cintoríne. Na mieste nezáleží. Dôležité je spomenúť si na našich blízkych a uctiť si ich pamiatku.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
