Medzi najznámejšie hlasy Nežnej revolúcie sa svojimi piesňami zaradili Karel Kryl, Jaro Filip, Marta Kubišová, ale aj Tublatanka či Robo Grigorov.
Sedemnásty november sa zapísal do našich dejín ako deň Nežnej revolúcie. Na českých a slovenských námestiach sa po 17. novembri 1989 účastníci zhromaždení stretávali a rozchádzali pri tónoch študentskej i štátnej hymny.
S týmto obdobím sa však spájajú viaceré legendárne piesne, ktoré odzneli na námestiach, kde Slováci aj Česi štrngali kľúčmi v nádeji na lepšiu budúcnosť.
Takmer všetky z týchto skladieb neboli napísané priamo pre revolúciu, ale v danom čase nadobudli nový, silný význam a pomohli spájať ľudí. Jediná pieseň, ktorá vznikla „priamo na námestí“ bola Hoffmanova Sľúbili sme si lásku.
Len pár dní po zásahu na pražskej Národnej triede sa objavila aj pieseň Sľúbili sme si lásku. Jej autorom je pesničkár a publicista Ivan Hoffman, ktorý v čase totality kritizoval vtedajší režim. Táto pieseň je často označovaná za slovenskú hymnu Nežnej revolúcie.
Text piesne sa medzi ľuďmi šíril aj na letákoch. Putoval do škôl, závodov a študenti ho roznášali po uliciach.
Táto pieseň, pôvodne z roku 1968, sa stala neoficiálnou hymnou revolúcie v Česku a znela aj na slovenských námestiach. Kubišová ju naspievala v nahrávacom štúdiu len niekoľko dní po okupácii. Vznikla pôvodne pre film, hneď sa však stala symbolom odporu českého a slovenského národa proti vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do komunistického Česko-Slovenska.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
