Jedno- a dvojcentovky skončili v krajinách, kde sa nákupy nezaokrúhľujú. U nás ich národná banka sťahuje z obehu.
Stále je to legálne platidlo. Jedno- a dvojcentové mince zo Slovenska končia ale v cudzine. V našich obchodoch sa totiž ceny nákupov tri roky zaokrúhľujú tak, že najmenšou užitočnou mincou je päť centov.
„Tieto jedno- a dvojcentovky v žiadnom prípade nekončia v zberných surovinách alebo ich neničíme. Vymieňame ich s inými centrálnymi bankami Eurozóny, kde sa nákupy v hotovosti nezaokrúhľujú. Na oplátku nám tieto centrálne banky posielajú mince v iných nominálnych hodnotách,“ vysvetlil hovorca Národnej banky Slovenska Peter Majer.
Slovensko razilo na svoje centy Kriváň. Primiešali sa medzi ne ale aj mince s motívmi ďalších krajín eurozóny.
Zaujímavé je, že najviac variantov majú pomerne zriedkavé vatikánske eurocenty. S príchodom nového pápeža sa vždy mení aj razba. Na vyrazenie teraz čaká Lev XIV.
„Od zavedenia povinného zaokrúhľovania nákupov v hotovosti v júli 2022 sa nám do Národnej banky Slovenska vrátilo približne 108 miliónov kusov najmenších euromincí v hodnote 1 600 000 eur,“ dodal Majer.
Národná banka sťahuje jedno- a dvojcentovky z obehu takmer tri roky. Zatiaľ sa jej to podarilo len s každou piatou až siedmou mincou. A darí sa jej to čoraz ťažšie. Drobné za sedem miliónov teda stále niekde sú a nikto nevie kde.
Jedno- a dvojcentovky sa vďaka zaokrúhľovaniu nákupov stali zbytočné aj v iných krajinách, napríklad v Taliansku či Fínsku. Najnovšie sa touto cestou vybrali v Litve a Estónsku. S razením svojich jednocentoviek skoncovali aj Američania.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
