Naopak, riadne schválenú a celosvetovo odskúšanú vakcínu AstraZeneca chce len 31 percent.
Chceme ho, aj keď o ňom veľa nevieme. Posledné dni sa debata točí okolo neregistrovanej vakcíny Sputnik V. Aj keď nepoznáme jej vedľajšie účinky a otázna je aj kvalita ampuliek, ktoré Rusi posielajú do sveta, dala by sa ním zaočkovať viac ako polovica Slovákov.
Sputnik V je ruskou odpoveďou na pandémiu koronavírusu. Najprv zaujal bleskovou registráciou doma v Rusku, neskôr veľmi lichotivou štúdiou v časopise Lancet, kde im vyšla jeho úspešnosť na 92 percent.
„Používa dva ľudské adenovírusy, je to vlastne taká zaujímavá hra s imunitným systémom človeka, vedecky je to veľmi zaujímavá vakcína. Ale vedecká štúdia má 10 strán, posúdenie v EMA má 100-tisíc strán,“ vysvetľuje Čekan.
A práve tu je hlavný problém Sputnika - informácie. Dokumentáciu mnohým dôležitým organizáciám ešte neukázali. V Európskej liekovej agentúre je zatiaľ len na takzvanom priebežnom hodnotení, proces registrácie Sputnika sa ešte nezačal. A dokumenty chýbali aj nám.
Aj bez dokumentácie, registrácie či súhlasu ŠÚKL-u by sa podľa prieskumu SAV nechala Sputnikom pokojne zaočkovať polovica Slovákov. Jeho dostupnosť by dokonca spôsobila, že až tretina tých, čo sa očkovať vôbec nechcú, by názor zmenila. V absolútnych číslach je to asi pol milióna ľudí.
Ľudia ruskej vakcíne jednoducho veria, teda 55 percent Slovákov. Naopak, riadne schválenú a celosvetovo odskúšanú vakcínu AstraZeneca chce len 31 percent. Pritom sú podobné až natoľko, že firmy na vývoji spolupracovali. Pri AstraZenece sa ľudia obávajú jej vedľajších účinkov, teda šance na výskyt trombózy, ktorá sa pohybuje v milióntinách percent. Čo však spôsobí telu Sputnik, zatiaľ až tak preskúmané nie je.
V koľkých krajinách sa očkuje Sputnikom V a čo si o ňom myslia odborníci, sa dozviete z reportáže Martina Petra.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
