Oslovili sme strany, ktorým dlhodobo viac či menej hrozí, že sa do NR SR nedostanú. A sebavedomie im nechýba.
V týchto parlamentných voľbách kandiduje až 25 politických subjektov, väčšina z nich sa však po 29. februári do NR SR nedostane. Osobitne sme sa pozreli na strany, ktorým to dlhodobo viac či menej hrozí.
Napriek tomu svorne tvrdia, že sa do parlamentu dostanú. Navyše nechcú ani len počuť, že by sa z volieb stiahli a podporili by iný subjekt. Ak by sa ich predpovede naplnili, tak by sme mali v Národnej rade možno aj 20 strán. Reálne to však nie je.
Aktualizácia: Strana Hlas pravice vo štvrtok ráno (20.2.) odstúpila z volieb v prospech SaS. Viac sa dočítate TU.
Bratovražedný súboj maďarských strán
Najtesnejší súboj sa očakáva medzi maďarskými stranami, ktoré sa môžu navzájom vyblokovať. Ani jedna z nich neuvažuje, že by sa vzdala v prospech tej druhej.
„Mostu-Híd chýba pár tisíc hlasov, ktoré získa a 29. februára prekročí päťpercentnú hranicu. Je pravda, že MKS, s ktorou bojujeme o rovnakého voliča, viaže zhruba tri percentá hlasov, ktoré opäť môžu prepadnúť," vyhlásila hovorkyňa strany Klára Magdem.
„Veríme, že prekročíme kvórum päť percent. Posledné meranie agentúry AKO nám dáva rukolapnú nádej na prekročenie prahu zvoliteľnosti. Veríme, že to dokážeme a budeme nielen parlamentnou stranou, ale aj súčasťou novej vládnej koalície. Máme nato dostatočný koaličný potenciál!" uviedol zasa hovorca MKS Róbert Králik.
V prieskumoch sa pri maďarských stranách drží aj Dobrá voľba, vedená bývalým ministrom zdravotníctva a vnútra Tomášom Druckerom. Strana svoj úspech vo voľbách neodôvodňuje preferenciami, ale možným potenciálom.
„Dobrá voľba je presvedčená, že vo voľbách do NR SR uspeje. Ako ukázal prieskum, náš potenciál je výrazne vyšší ako päť percent potrebných na zvolenie do parlamentu. Máme skúsený tím odborníkov a kvalitný program, ktorý prináša riešenia pre mladých, rodiny, seniorov, odkázaných, pracujúcich, podnikateľov a regióny," odkázala hovorkyňa strany Martina Šoltésová.
Šancu preferenčne narásť dáva odborník len dvom z troch spomínaných strán. „Dobrá voľba má určite potenciál rastu, lebo Tomáš Drucker doposiaľ nemal veľa priestoru v médiách. Drucker to môže dohnať práve v predvolebných diskusiách. Podobne narásť by mohol aj Most-Híd, pretože druhá maďarská strana má menšie predpoklady na to, aby sa dostala do parlamentu," vysvetlil politológ z Ekonomickej univerzity v Bratislave Radoslav Štefančík.
„Už však nepredpokladám, že by sa to podarilo Harabinovi. V kampani ho nie je veľmi vidieť a jeho sympatizanti ešte stále môžu voliť SNS alebo pravicových extrémistov," pokračoval.
Pre doplnenie - strana Vlasť nám ani na viacero výziev neposlala svoje stanovisko. Z ich verejných vystúpení je zrejmé, že plánujú v kampani pokračovať a veria, že sa do parlamentu dostanú. Strana napríklad šíri pre ňu pozitívy graf volebných preferencií, kde sú pospájané rôzne čísla z viacerých agentúr. Odborníci hovoria o manipulácii. Tejto téme sa sme venovali TU.
Nejasná situácia v Demokratickej strane
Po strede (18. 2.), kedy hlasy odídencov z SaS pomohli otvoriť mimoriadnu schôdzu v parlamente, je zaujímavá situácia aj v Demokratickej strane. Predseda strany Michal Kravčík okamžite vyzval Ľubomíra Galka a spol., aby sa stiahli z kandidátky.
„Členovia Demokratickej strany, poslanci NR SR na čele s Galkom, sa rozhodli podieľať na volebnej korupcii. Moju dôveru definitívne stratili a žiadam ich o odchod z volebnej kandidátky Demokratickej strany," napísal Kravčík na sociálnej sieti.
„Pán predseda Kravčík konal v menších emóciách, lebo sme ho nestihli informovať. Následne sme mu však zavolali, kde sme sa dohodli, že svoje postoje obhájime. Pán predseda bude toto rokovanie sledovať a určite bude spokojný," reagoval Ľubomír Galko.
Táto nejasná situácia zatiaľ nemení postoj strany a jej kandidáti zostávajú v kampani aktívni. Odkazujú, že neveria prieskumom, ale voličom.
„Demokratická strana sa jednoducho nemá vzdať v prospech ktorej strany. Tragická rozprávka o prepadnutých hlasoch je v skutočnosti len nečestným nástrojom upadajúcich parlamentných, resp. väčších strán, ktoré sa chcú zachrániť a pre ktoré sme konkurenciou," odpísali nám z tlačového oddelenia.
Aj malé strany si trúfajú na parlament
Na svojom piesočku sa bijú o podobného voliča aj dve nové strany, ktoré spočiatku mali pôsobiť ako jedna. Ide o ľavicové hnutia Solidarita a Socialisti.sk. Napriek nízkej podpore, ktorú im ukazujú prieskumy, ani jedno z hnutí nemá v pláne odstúpiť z volieb. Dokonca veria, že dosiahnu potrebnú päťpercentnú hranicu na zvolenie do parlamentu.
„Strana Solidarita - Hnutie pracujúcej chudoby nerozmýšľa o tom, že by sa vzdala v prospech akejkoľvek strany pred voľbami. Ideme do volieb a veríme v pozitívny výsledok," napísal sekretár hnutia Miroslav Seget.
„Hnutie Socialisti.sk nevidí nijaký dôvod na to, aby sme sa vzdali v niekoho prospech. Nevznikli sme preto, aby sme niekomu poslúžili. Vedieme dlhodobý zápas o autentickú demokraciu a spravodlivosť proti oligarchii, ktorá ovláda politické strany vo vládnej koalícii, v opozícii i korporatívne médiá," uviedol predseda hnutia Eduard Chmelár.
„Ak sa voliči nenechajú oklamať zmanipulovanými prieskumami verejnej mienky, ak sa nedajú kúpiť drahou reklamou a nenechajú prepadnúť svoj hlas v prospech oligarchie, Socialisti.sk prekročia brány parlamentu," doplnil.
Z oslovených strán svoje stanovisko poslalo ešte Slovenské hnutie obrody. Ostatné politické zoskupenia sa do uzávierky nevyjadrili.
„Slovenské Hnutie Obrody nikdy neutekalo z bojiska a nebude utekať ani dnes. Budeme sa aj naďalej uchádzať o dôveru Slovákov. Cesta naspäť nemožná! Veríme v úspech SHO, ak by sme neverili, tak by sme nekandidovali. Pre naše hnutie sa 29. februárom 2020 nič nekončí, všetko sa iba začína," uviedol predseda hnutia Róbert Švec.
Z hore uvedeného teda vyplýva, že ani malé politické strany s minimálnou podporou nemajú záujem o podporení silnejších strán a neplánujú tak zabrániť možnému prepadu voličských hlasov.
„Na druhej strane si treba uvedomiť, že strane ide o politický obchod. Keď strana podporí stranu, ktorá sa môže podieľať na moci, tak vie potom niečo z toho vyťažiť," uzavrel politológ Radoslav Štefančík.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
