Rodáčka z Brezna sa rozhodla ukončiť kariéru.
Po Nasti Kuzminovej bola najstaršou členkou našej úspešnej ženskej biatlonovej štafety. Terézia Poliaková sa po tohtoročnej skrátenej sezóne rozhodla zavesiť lyže a zbraň na klinec.
Ako nám prezradila, dôvodov bolo viac. Usmievavá rodáčka z Brezna si však počas kariéry prešla aj nezávideniahodným obdobím.
Po siedmich sezónach vo Svetovom pohári ste sa rozhodli pre koniec. Prečo?
Neustále som sa trápila ako na trati, tak aj po pretekoch. Fakt, že výsledky neprichádzali, aj keď som pre ne vždy robila maximum, ma ubíjal. Na pohode mi nepridali ani zdravotné problémy.
Boli práve tie najväčším dôvodom pre toto rozhodnutie?
To asi nie, ale dosť zavážili. Šlo o ženské záležitosti, mala som rozhádzané hormóny. Doktorka mi povedala, že ak chcem mať deti, bude lepšie, ak už telo viac nebudem trápiť.
Kedy ste si prvýkrát povedali, že je načase to zabaliť?
Prichádzalo to postupne po nevydarených sezónach. Vždy som však našla motiváciu a verila som, že už konečne príde môj čas a predvediem, na čo mám. Stačil mi hoci aj jeden dobrý výsledok v sezóne na to, aby som v seba verila. V tomto ročníku však nič také neprišlo a postupne som nad tým uvažovala čoraz viac. Paradoxne mi pri rozhodovaní pomohla súčasná situácia, mala som viac času o tom premýšľať.
Obzrime sa za vašou kariérou. Poolympijskú sezónu 2014/15 ste mali bodovo najlepšiu, boli ste v najlepších rokoch. Progres však neprišiel. Čím si to vysvetľujete?
Cítila som sa neskutočne dobre. Všetky baby sme trénovali spolu pod vedením Pavla Kobelu. Boli sme dobrá partia, jedna druhú sme potiahli. Trénovanie v skupine je určite lepšie.
U športovcov je pomerne časté, že tlka nezvládnu psychicky. Bol to aj váš prípad?
Veľa ľudí mi povedalo, že som tréningový typ, že tam vydám všetko a prídu preteky a pohorím. To ma doslova deprimovalo.
Riešili ste to aj s odborníkom?
Spolupracovala som s mentálnym koučom, čo mi po minulej sezóne veľmi pomohlo. Lenže toto je skôr na dlhšie lakte. Aj keď je pravdou, že aj výsledkovo bolo badať maličké zlepšenie.
Nie je tajomstvom, že v očiach verejnosti ste boli po Nasti Kuzminovej a sestrách Fialkových až štvrtou pretekárkou. Ako ste to vnímali?
Plne si uvedomujem, že som bola akýmsi piatym kolesom na voze, hoci ja osobne som to veľmi neriešila. Veľmi som im fandila a priala úspechy. Skôr som v kútiku duše dúfala, že sa výkonnostne dostanem na ich úroveň.
Osobitný „vzťah" ste mali s fanúšikmi úspechu. Vyvrcholilo to na začiatku minulého roka pokazenou štafetou v Hochfilzene, kedy sa voči vám na sociálnych sieťach zdvihla vlna nenávisti. Čo ste vtedy prežívali?
Bolo to dosť náročné obdobie. Veľmi som si takéto veci pripúšťala, hoci športovec by sa mal dokázať cez to preniesť. Zrejme som človekom, ktorému viac ublížia slovom ako skutkom. Aj tréneri mi hovorili, že ak bude takáto odozva zo strany verejnosti pokračovať, štafetu nepostavíme. Určite na mne videli, že ma to nesmierne trápi, často som nespávala. Mrzí ma takýto postoj jednotlivcov. Neuvedomujú si, čo všetko športovec musí obetovať, že nikdy to nepokazí naschvál, že si nikdy preteky neodbehne „len tak". Psychicky slabšieho jedinca takéto reakcie doslova položia a dostáva sa z nich veľmi ťažko.
Zažili ste aj veľmi zlú skúsenosť?
Nikoho určite nepoteší, keď si na sociálnych sieťach nájde v osobnej správe vulgarizmy či osočovanie. Len ma možno prekvapuje, že mi to nikto nikdy nepovedal do očí. Na internete je frajer každý. Keby mi to povedal osobne, poviem mu na to svoj názor.
Vyskytlo sa aj niečo horšie ako nadávky?
Našťastie, nie.
Veľkú podporu vám v tom čase vyjadrila Nasťa Kuzminová, s ktorou ste veľmi rada trénovali. Čo to pre vás znamenalo?
Pre mňa bola vždy idolom - ako športovým, tak aj ľudským. Je skvelým človekom, ženou, matkou. To, že sa ma vtedy zastala, si budem vážiť navždy. Dávala mi cenné rady, čo robiť, čo nerobiť.
Lenže ona skončila dávnejšie, teraz vy. Z úspešnej zostavy zostali už len Paulína s Ivonou. Čo bude teraz podľa vás s našou štafetou?
Ťažko povedať. Máme mladé baby, ktoré sú šikovné. Pri výmene generácií neraz nastane akési hluché miesto. Možno nám teraz hrozia slabšie sezóny, ale ak sa dievčat ujmú schopní tréneri, majú veľký potenciál.
Máte 31 rokov, celý život ste obetovali biatlonu. Aké budú vaše nové výzvy?
Hneď tou najväčšou je začleniť sa do bežného života, začať pracovať. Pre mnohých športovcov je náročné nájsť po skončení to, čo ich bude napĺňať. Neviem si predstaviť život bez športu, aj keď pri biatlone už asi zostať nechcem, nacestovala som sa totiž dosť.
Terézia Poliaková rozhovor autorizovala.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
