Vanda Chovanová sa rozhodla zapojiť do testovania, pretože pozná naše zdravotníctvo a vie, že ďalší nápor už nezvládne.
Vanda Chovanová je primárkou Oddelenia neonatologickej intenzívnej medicíny v Detskej fakultnej nemocnici v Košiciach. Zúčastnila sa na plošnom testovaní, hoci mala 24-hodinovú službu pred aj po testovaní.
Hovorí, že to zvládla bez pocitu hrdinstva. „Celé roky sme slúžili 34-hodinové služby a ďalší deň išli do práce a nikto sa tým netrápil. Preto celkom nechápem tú starostlivosť o moje fyzické a psychické zdravie,“ hovorí lekárka s 30-ročnou praxou.
Prvá vlna epidémie koronavírusu bola podľa nej lekcia pre ľudstvo. No obáva sa, kde skončí spoločnosť, keď odznie tá druhá.
V rozhovore sa dočítate aj:
Prečo sa zúčastnila na plošnom testovaní, keď ju čakala 24-hodinová služba v nemocnici
Či to bolo fyzicky náročné
V akých podmienkach pracujú lekári
Aká bola atmosféra v odbernom tíme
Ako vníma slová prezidenta Slovenskej lekárskej komory Mariana Kollára
Prečo ste sa rozhodli zúčastniť na plošnom testovaní?
Ako lekárka s 30-ročnou praxou poznám dokonale úroveň nášho zdravotníctva a viem, že ak sa ho nepokúsime ochrániť pred náporom pacientov, celkom určite skolabuje. Našou jedinou nádejou je získať čas dovtedy, kým budeme mať na toto ochorenie imunitu, či už získanú prirodzene alebo po očkovaní. Všetko, čo nám pomôže tento čas získať, sa počíta.
Boli ste v službe pred aj po testovaní. Nie je to fyzicky náročné? Má vôbec niekto právo žiadať od zdravotníkov takéto nasadenie?
Áno, bola som v práci v 24-hodinovej službe pred a po testovaní. Treba si uvedomiť, že toto bola neštandardná situácia, ktorú bez pomoci lekárov, sestier, záchranárov a farmaceutov nebolo vôbec možné zrealizovať. Väčšina z tých 15-tisíc zdravotníkov išla nasledujúci deň normálne do práce, bez pocitu hrdinstva. A či to bolo fyzicky náročné? Vzhľadom na to, že som testovala len v nedeľu, tak pre mňa nie. Ale my, lekári, predsa takto slúžime počas celého nášho pracovného života, často ideme zo služby do služby, alebo do telefonickej príslužby, niekedy slúžime v zdravotníckych zariadeniach vzdialených desiatky až stovky kilometrov od seba. Riaditelia nemocníc nás chodia prosiť, aby sme aspoň na istý čas zabezpečili služby, aby nemuseli niektoré oddelenie zavrieť, ľudí prepustiť a pacientov posielať inde. Celé roky sme slúžili 34-hodinové služby a ďalší deň išli do práce a nikto sa tým netrápil. Preto celkom nechápem tú starostlivosť o moje fyzické a psychické zdravie. Veľa ľudí mi písalo, aká som nezodpovedná, že ohrozím svojich pacientov. Lenže našich pacientov ohrozí, ak nám ochorie personál na oddelení a na každého z lekárov a sestier bude zrazu pripadať viac kriticky chorých novorodencov. A to sa celkom určite na ich zdravotnom stave odrazí.
S akým pocitom ste zaspávali v nedeľu večer? Vnímate to tak, že to malo zmysel?
Zaspávala som s pocitom, že sa musím vyspať svojich štandardných šesť hodín. Takže žiadne extra slávnostné pocity som nemala. Ale zmysel to podľa mňa malo. Tak ako majú ostatné protiepidemické opatrenia, ako je rúško, hygiena, odstupy a zníženie mobility. Lebo práve teraz, keď sa nám podarilo izolovať časť pozitívnych ľudí, musíme ich my ostatní dôsledne dodržiavať.
Ako sa vám spolupracovalo vo vašom tíme?
Pracovalo sa mi výborne. Je to taká zvláštna situácia, keď zrazu ste na jednom mieste, pomerne dlho so skupinou ľudí, ktorých ste nikdy nevideli a ktorých možno nikdy nestretnete. Napriek tomu, že všetci, okrem mňa, mali za sebou náročný testovací sobotňajší deň, boli veselí, pracovití a milí.
Bol moment, keď ste aj vy pochybovali, či sa takáto operácia dá zvládnuť?
Áno, pochybovala som v situácii, keď napriek tomu, že sa veľa mojich známych a kolegov a kolegýň prihlásilo na testovanie, začali niektorí politici spochybňovať jeho zmysel alebo uskutočniteľnosť.
Niektorí zdravotníci tvrdia, že vlády dlhodobo neriešia situáciu v zdravotníctve a nezlepšujú lekárom podmienky. V čase epidémie sa však na lekárov spoliehajú a prosia o pomoc. Rozumiete tým, ktorí nemienia zachraňovať situáciu za cenu vysokého osobného nasadenia?
Keď prišla na jar epidémia koronavírusu, myslela som si, že lepšiu lekciu nemohlo ľudstvo dostať. Boli sme viac doma s rodinami, menej nakupovali, menej cestovali, pomáhali si, šili rúška, tlieskali pracovníkom v prvej línii. S druhou vlnou sa na nás vyvalilo toľko ľudskej hlúposti a zloby, že neviem, aká bude naša spoločnosť, keď sa toto skončí. V tejto situácii sa vôbec nečudujem, ak sú zdravotnícki pracovníci znechutení a demotivovaní.
Veľa sa diskutovalo o tom, že Slovensko má dlhodobo nedostatok lekárov a zdravotných sestier, ktorí chýbajú najmä v týchto krízových situáciách. Mala by sa vláda venovať aj tejto problematike? Naposledy sa vláda Petra Pellegriniho snažila zvýšiť počet lekárov tým, že zvýšili počet medikov na lekárskych fakultách. Je toto cesta?
Nemyslím si, že samotné zvýšenie počtu medikov na lekárskych fakultách alebo sestier na fakultách ošetrovateľstva situáciu vyrieši. Je nutné zabrániť odlivu našich zdravotníckych pracovníkov do zahraničia alebo do iných odvetví zlepšením podmienok. A to nielen finančného odmeňovania, ale celkovo úrovne našich nemocníc, aby sme mali čím liečiť, aby sme mali dostatok zdravotníckeho materiálu a techniky, ale aj aby sme nemali plesnivé steny, lekárske izby s gaučami, ktoré sme dávno doniesli vyradené z domu. Myslím, že tak ako v iných zamestnaniach, aj my si zaslúžime dôstojné pracovné podmienky. Ak sa to nezmení, zostane nám krajina plná starých chorých nahnevaných ľudí. Môj syn končí lekársku fakultu v zahraničí a návrat na Slovensko pre neho momentálne neprichádza do úvahy.
Čo odkazujete kolegom lekárom, sestrám, sanitárom, ktorí odmietli účasť na plošnom testovaní?
Myslím, že mi neprináleží nikomu nič odkazovať. Každý z nás vie, či sa môže a chce alebo nemôže a nechce zúčastniť. Máme svoje rodiny, svoje povinnosti, choroby, služby. Ako hovorí africké príslovie: „Nevieš, aké ťažké je bremeno, ktoré nenesieš“.
Bol finančný príspevok motivujúci pre zdravotníkov?
Pre niekoho áno, pre niekoho nie. Myslím, že tí, ktorí testovali oba dni, si mimoriadnu odmenu zaslúžia, bolo to náročné. Možno aj tí, ktorí testovali len v sobotu. Ja osobne to veľmi neriešim, svoju odmenu za testovanie dám na našu neziskovú organizáciu Malenka, ktorá pomáha kriticky chorým novorodencom a ich rodinám.
Prezident Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár ostro kritizoval vládu a apeloval, aby plošné testovanie prehodnotili. Argumentoval, že bude ohrozený chod nemocníc a ambulancií. Naplnili sa jeho slová?
Nemyslím. Ambulantní lekári majú víkendy prevažne voľné a my, nemocniční, predsa vieme mesiac dopredu, ako máme rozpísané služby a poznáme svoju zodpovednosť a možnosti. Neviem si ani predstaviť, že by niekto išiel testovať a neprišiel v ten deň do práce.
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
