Miestami sa budete smiať a miestami budete mať guču v krku.
Z Mišky Kickovej a Viktora Serebryakova sa tento týždeň stali rodičia. Moderátorka porodila 6. októbra krásne zdravé dievčatko, ktorému vybrali meno Alethea. Prvorodená dcérka sa vypýtala na svet deväť dní po termíne, niekoľko hodín predtým, ako Miške mali pôrod vyvolať.
Markizácky redaktor je šťastím bez seba a obrovskú radosť nijako neskrýva. Tí, ktorí Mišku sledujú, vedia, že sú vtipný párik a s prejavovaním emócií nemajú problém. Viktor nával tých najkrajších emócií prejavil v liste, ktorý venoval svojmu pokladu.
Prečítajte si pocity čerstvého otecka. Pri jeho slovách sa zasmejete, ale aj budete dojatí rovnako, ako bol on.
Viktorov list pre dcérku
DRAHÁ ALETHEA,
zastihlo ma to chvíľu pred živým vstupom na Úrade vlády. O pár hodín skôr, ako sme čakali. Zrazu som len kráčal nacvičenou trasou v labyrinte nemocničných chodieb - okolo sanitiek, pohotovosti, na koniec chodby, patológia a hore výťahom...
Na všetko sa ale takto nedá pripraviť. A ver mi, snažil som sa. S Miškou sme dali kurzy, knižky, doktorov aj motivačné statusy na Instagrame. Nič z toho ma nepripravilo na guču v žalúdku a absolútnu bezmocnosť. Je ťažké trpieť, no ešte ťažšie vidieť, ako trpí ten, koho miluješ... Namýšľal som si, že budem oporou, no hodnú chvíľu trvalo, než som vôbec našiel prvé slová. Keď mi však zovrela pevne ruku, vedel som, že vie - aj bez slov...
Za tie dve hodiny som ju pustil len raz - keď som medzi kontrakciami ako nemehlo behal po miestnosti a hľadal jej balzam na pery - z nejakého dôvodu som mal pocit, že jej ho musím dať... Možno pretože to bolo konečne niečo, čo som vedel ovplyvniť.
Napriek tomu si neviem predstaviť, že by som pri tom nebol. Neviem si predstaviť, ako sa cíti žena, ktorá je v takej situácií na lôžku sama. Keď nemá niekoho, kto to predycháva spolu s ňou. Keď nepočuje hlas, ktorý by ju povzbudil... A hlavne nikdy nezabudnem na okamih, keď som zbadal, ako trčí tvoja malá hlavička...
Hovorí sa, že vo chvíli, keď vám priložia dieťa na telo, zabudnete na bolesť. Nebudem klamať - neviem, opýtaj sa mamy... Odrazu ale akosi bolo v miestnosti viac svetla a viacej úsmevov. A áno, čakal som filmovú lásku na prvý pohlaď, s hudbou a ohňostrojmi. Ty si si ma ale získala postupne, ako sme tam tak sedeli v pološere za závesom pôrodného boxu - a taká láska vydrží podľa mňa omnoho dlhšie.
Drahá Alethea, dopredu sa ospravedlňujem za meno... vlastne aj priezvisko... To nie je tá najhoršia sprava. Ľudia tvrdia, že sa podobáš na mňa. Pre tvoje dobro - dúfam, že sa mýlia. Mne sa aj tak zatiaľ najviac podobáš na bábätko.
Mala by si vedieť, že pre väčšinu bol rok 2020 hrozný. Nie pre nás. Deväť mesiacov sme sledovali, ako sa meníš z čučoriedky na malého človeka. Priznávam, čakanie som si skracoval tým, že som rozprával na tvoju mamu ako Dory na veľrybu; počúval, či sa začne zadýchavať, už keď jej opíšem, akú túru som si pre nás vymyslel; alebo občas na ňu len tak zvolal: „U Tutatise, Obelixi, si to ty?!“
Hej, bolo, že sme si dvakrát aj poplakali - raz ju dojalo, že „Iba včera jedla piesok na ihrisku a už zajtra bude mama“, potom si zas spravila na večeru chlebíky a medzitým ju prešla chuť...
Alethea, s tebou nám nezačína nový život, nemeníme sa - len sa na teba už veľmi tešíme. Budeš to mať s nami šialené, veselé a občas aj ťažké. Máme už vymyslený kostým na Halloween, len bez teba nedával zmysel...
Teším sa, keď budeš dosť veľká, aby si si prečítala tento list. Ja som z toho všetkého stále úplne mimo. Nekecám. Ešte aj keď sa doktorka počas kontrakcii spýtala: „Máte vodu?“, dostal som zo seba: „Pre mňa? Ja nie som smädný“... Ukázalo sa, že sa nepýtala mňa. Nie, nebola to moja hviezdna chvíľa... A hej, keď som si ťa chcel podržať na rukách, poprosil som sestričky: „Pomôžete mi, prosím, s tým dieťaťom?“ Ja viem, znie to hrozne. Ale šepkal som ti potom, že ťa už teraz takto budem nosiť do konca života. Pokojne ma kedykoľvek vezmi za slovo...
---Tvoj Tato---
P.S. Ak potrebuješ v živote nejaký vzor, nech je to tvoja mama. Ak potrebuješ dôvody, spomeň si na tento deň.
P.P.S. S mamou sme sa dohodli, že ak budeš veľa plakať, tak budeš spať na gauči.
P.P.P.S. Práve som zbadal moju tašku do pôrodnice. Zbalil som si vankúš, knihu, slúchadlá, kefku na zuby a nabíjačku na telefón... Tuším som si ten pôrod predstavoval trochu inak...
Sledujte Televízne noviny vo full HD a bez reklám na Voyo
Sledujte kanál spravodajstva Markízy
