Šesť otrasov mozgu mu takmer zničilo kariéru. Niekto by povedal, nech sa vyhýba aj hokeju, nieto ešte bitkám. „Ja ich nevyhľadávam. Ale keď súper trafí spoluhráča, nebudem sa naňho usmievať,“ vraví šibalsky, krátko po doliečení toho posledného, nezlomný Martin Pospíšil.
Jeden z najlepších slovenských hokejistov v noci na štvrtok nastúpil v NHL prvýkrát od apríla 2025. A pri tohto-sezónnom debute neostal svojej povesti nič dlžný – za trinásť minút na ľade rozdal až päť hitov – najviac z celého mužstva.
„Keď vkročím na ľad, je zo mňa iný človek. Je to súčasť mojej hry a môjho prínosu pre tím, nebudem to meniť. Samozrejme, v istých veciach musím byť opatrný, ale tvrdosť a rýchlosť chcem prinášať v každom stretnutí,“ nechal sa počuť 26-ročný útočník Calgary Flames, ktorého citoval portál nhl.com.
Ušlých osem mesiacov pritom pauzoval už kvôli šiestemu otrasu mozgu. „Možno by som o nich mohol napísať knihu,“ žartoval s nadhľadom a pokračoval.
„V prípravnom zápase proti Vancouveru som schytal pár úderov do hlavy a zrazu to bolo naozaj zlé. Keď máte tento typ zranenia – a mali ste ho už viackrát – nikdy neviete, ktorý zápas môže byť váš posledný. Ostatným chalanom chcem odkázať, že ak majú čo i len miernu bolesť hlavy, nech si dajú pauzu. Možno potom budú mať omnoho kratšiu rekonvalescenciu.“
V najťažších chvíľach ho podržala rodina. Napriek všetkému sa díva už len dopredu – v zámorí na druhú časť základnej časti, v Európe „pod kruhy“, na blížiaci sa olympijský šampionát.
„Nebolo to jednoduché, najmä pre moju priateľku, ktorá ma dlhé mesiace videla nešťastného. Často je to práve o mentálnom nastavení. Snažil som sa nájsť si iné veci, mimo hokej, ktoré si dokážem užiť. Viem, že je to klišé, no v takýchto chvíľach musíte zostať pozitívne naladený. Bolo to zložité, ale som späť a šťastný, že môžem zase hrať.“
Prvý otras mozgu utrpel v roku 2019, piaty na konci decembra 2022. „Z prvého som sa spamätával tri mesiace, z piateho štyri a pol až päť,“ opisoval ešte v roku 2023 pre Šport.sk.
Rodákovi zo Zvolena prekážal akýkoľvek zvuk či svetlo. Liečiť sa musel po tme, v absolútnom tichu.
„Nič mi nepomáhalo. Lekári stále vraveli to isté. Sadol som si do auta a šiel sa previezť, zrazu som po 15 minútach nemohol šoférovať, lebo mi prekážalo svetlo alebo autá oproti. Lenže, na farmu som neprišiel do prvého či druhého útoku, ale do štvrtého, kde boli chalani, ktorí sú bitkári. Prvý rok či dva som hral osem minút a vyžadovali odo mňa, aby som takým typom hráča bol i ja. Aj preto prišli zranenia. No ak som nechcel skončiť na tribúne, musel som hrať tvrdo, čo sa niekedy vypomstilo,“ spomína slovenský reprezentant.
V hre bola aj možnosť, že sa s hokejom bude musieť rozlúčiť.
„Päť otrasov mozgu nie je sranda. Ak by som sa necítil dobre, nepustili by ma na výstupné testy. Merajú tam vaše reakcie, ako vám funguje mozog. A aj keby ma tam pustili, videli by, že nie som v poriadku. Tohto som sa veľmi bál. Keď sa tri mesiace neviete spamätať, idú vám v hlave aj myšlienky – čo bude teraz, keď nebudem hrať hokej? Chodil som tiež na zrakovú terapiu k očnému. Zo začiatku si mysleli, že slabšie vidím na jedno oko, napokon to bolo v poriadku.“
Na ľade ho aj tak nezastraší nič a nikto. Veď len v minulom ročníku stanovil 301 hitmi v 81 zápasoch základnej časti klubový rekord Calgary v NHL. Ak treba ochrániť spoluhráča, bitky sa nezľakne.
„Keď hrám zápas, som ako ryba vo vode. Bitky sám nevyhľadávam. No ak to tím bude potrebovať... Keď súper trafí spoluhráča, tak sa naňho nebudem pozerať s úsmevom. Riziko určite podstupujem, hlavne kvôli tomu, že som náchylnejší na ďalší otras. No mozog, musím si zaklopať, stále funguje ako má. Kvôli tomu ma vlastne aj pustili hrať,“ zavŕšil Martin Pospíšil.
Forma Juraja Slafkovského pred olympiádou graduje. Pozrite si našu reportáž:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
