Napriek mladému veku patril medzi stálice Niké ligy. Teraz sa mu naskytá príležitosť, akú mu mnohí môžu iba závidieť. Zároveň si chce splniť sen, ktorý si zaslúži obrovský obdiv.
Najvyššiu slovenskú futbalovú súťaž Niké ligu pred pár dňami opustil brankár Ľubomír Belko. Dvadsaťštyriročný ochranca bránkoviska podľa našich zistení zamieril k nórskemu majstrovi Viking Stavanger za 1,5 milióna eur.
Rodák zo Strečna po náročných dňoch plných cestovania a povinností mal aj konečne čas na exkluzívny rozhovor, ktorý pre TVNOVINY.sk poskytol.
Prečo ste sa rozhodli práve pre Viking?
Viking je aktuálny majster Nórska, titul získal po 34 rokoch. Je to veľmi ambiciózny klub, káder zostal pokope, takže chcú byť silní aj v nadchádzajúcom ročníku. V lete ich čaká play-off o Ligu majstrov, takže sú krôčik od postupu medzi európsku futbalovú elitu. To je snom každého hráča.
Akú predstavu vám prezentovalo vedenie klubu?
Počítajú so mnou na pozíciu brankárskej jednotky. To bol pre mňa veľmi presvedčivý argument.
Ako zatiaľ hodnotíte tamojšie futbalové pomery?
Hráčska kvalita je tu vyššia, trénuje sa to vo väčšej intenzite, čo vidno aj v hre, ktorá sa prelieva zo strany na stranu, s rýchlymi prechodmi. V klube chcú hrať aktívny futbal, čo platilo aj v Žiline, takže v tomto sa prakticky nič nezmenilo.
Skúste opísať samotný klub.
Je to, takpovediac, rodinný klub. Ak potrebujem s niečím pomôcť, vybehnem na štadióne o poschodie vyššie za vedením. Dvere mám kedykoľvek otvorené.
Ako dlho sa o vás zaujímali?
Od začiatku januára som vedel, že ma chcú.
Čo vám prvé napadlo, keď ste sa o tom dozvedeli?
Prvotná reakcia bola, že super! Vždy som túžil ísť do Škandinávie, ktorú považujem z hľadiska kariérneho rastu za ideálnu voľbu. Skutočne toto bolo mojím snom. Ja som v tom mal jasno, všetko už záležalo len na dohode klubov.
Kolovali vám v hlave aj nejaké dôvody, prečo do toho nejsť?
Vôbec nie. Nórska liga stúpa na kvalite, viď účinkovanie Bodo Glimt v Lige majstrov, ale aj pravidelné transfery mladých hráčov do špičkových európskych líg. Taktiež ani s počasím nemám problém, keďže som na zimu zvyknutý.
Počet zahraničných hráčov v kádri Vikingu sa dá spočítať na prstoch jednej ruky. Ako sa na to pozeráte?
Je to podobná situácia, akú som dlho poznal v Žiline. Putá medzi hráčmi sú tu naozaj silné a priateľské.
Do akej miery je hráčska kvalita a zázemie porovnateľné so Žilinou?
Z pohľadu hráčov to tu je na vyššej úrovni, ale podobne ako v Žiline, aj Viking má B-tím, takže ak niekto vyskočí, šancu v prvom mužstve určite dostane. Tu vidím paralelu s mojím predošlým klubom.
Pre web Žiliny ste svoj odchod odôvodnili, že nastal čas posunúť sa ďalej. Možný odchod sa však s vami spájal už viackrát. Bola možnosť prestúpiť už aj skôr?
V prvom rade je pre mňa najpodstatnejšie, že chcem pravidelne chytávať. Áno, aj v minulosti som dostal ponuky, ale buď som ich odmietol, alebo sa kluby nedohodli. Druhú možnosť som bral tak, že čím viac štartov za Žilinu budem mať, tým to bude pre mňa lepšie. Teraz sa skĺbilo viacero vecí, a tak som prestúpil práve v tejto chvíli.
Aké ďalšie možnosti boli v ostatných mesiacoch?
Turecko, dávnejšie Taliansko. Veľký záujem bol v poslednom období z Poľska, čo som bol rozhodnutý, že tam pôjdem, keďže ma tiež zaujala ich vízia, ale to napokon stroskotalo. Doteraz som preto bol v Žiline, kde som si splnil viacero snov. Tento klub bude v mojom srdci navždy.
Pod Dubňom ste si splnili viacero snov. Aké sú ďalšie?
Najväčším je obliecť si na seba dres v seniorskej reprezentácii, čo sa mi podarí len kvalitnými výkonmi vo Vikingu. Popritom mám ešte jeden sen – stretnúť sa v reprezentácii s Martinom Dúbravkom, ktorý je obrovským vzorom nielen pre mňa, ale pre mnohých mladíkov.
Žilina už v príprave nastupovala bez Ľubomíra Belka. Viac v reportáži:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo