Dva bronzy z majstrovstiev sveta, päť titulov majstra Európy a 22 trofejí z domácich súťaží. Ale aj väzenie, ulica a osemročný život bezdomovca.
Rómskeho šampióna stiahol zo svetiel reflektorov na dno alkohol a rodinné problémy.
Autobus s reprezentačným výberom odchádzal neskoro v noci. Adam Cibuľa však na spoj smerujúci do Bratislavy a neskôr jordánskeho Ammánu, na majstrovstvá sveta v kulturistike, nenastúpil. Osudná chyba z roku 1996 všetko zmenila.
„Prišiel som na stanicu, boli tam kamoši, zavolali ma na jedného panáka. Mal som ešte hodinu čas, súťažiť som mal až o týždeň, tak som si povedal – prečo nie?“ spomínal pred rokom pre Refresher.
Legendu slovenskej kulturistiky vtedy zdobila životná forma. „Bola to najväčšia chyba v mojom živote. Nechápem, kde som mal hlavu. Ale späť to už vziať nedokážem.“
Zlé rozhodnutia zo svetovej špičky na osem rokov spravili bezdomovca. Rodák z Hnúšte musel svoje trofeje a medaily predať do záložne, prespával v opustených priestoroch a v uliciach pýtal drobné na jedlo.
„Dnes som zjedol paštétu s rožkom. Ak mi niekto nedá dáke euro, bude to jediná vec, ktorú do zajtra zjem,“ priznával v júni 2025. Dnes dobre vie, že z absolútneho dna sa človek môže iba odraziť.
Dobrí ľudia mu našli domov v Rimavskej Sobote, sponzorov na stravu, oblečenie či výživové doplnky.
Muž, ktorý ešte desať mesiacov dozadu ležal na chodníku, teraz v sobotu 18. apríla exhibične vystúpil na republikovom šampionáte v Šuranoch.
Forma 61-ročného borca vyrazila dych. A o dva týždne sa bude na majstrovstvách Európy IFBB v španielskej Santa Susanne porovnávať s najlepšími na starom kontinente. Adam Cibuľa je späť, silnejší ako kedykoľvek predtým.
„V živote som spravil mnoho chýb, ktoré nesmierne ľutujem. Mohol som dosiahnuť oveľa viac, no nikto nie je bezchybný. Ja chcem stále pracovať, chcem cvičiť, chcem žiť ako normálny človek,“ sľuboval okoliu, no najmä samému sebe.
Cesta z ulice na pódia paradoxne nebola jeho prvá prekážka. Legendárny „bodybuilder“ začal cvičiť za mrežami.
V roku 1982 si totiž odsluhoval povinnú vojenskú službu, no s dvoma spoluväzňami sa rozhodol utiecť. „Bože, bol som prípad... Chceli sme ujsť do Nemecka a potom do Ameriky. Zhrabli nás hneď, ako sme vyšli za bránu a naparili mi päť rokov basy.“
S Putinom prišlo 50 ostreľovačov, dával Kmotrík obálky? S Róbertom Makom exkluzívne aj o reprezentácii či Calzonovi:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
