Hráč plný charakteru, entuziazmu, zručností, hokejovej geniality a skvelý líder kabíny na klubovej aj medzinárodnej úrovni. Krajinu, z ktorej by si viacero štátov mohlo brať príklad, dostal na hokejovú mapu.
Nadnesene povedané, polovica sveta medzi nami nevidí rozdiel a neraz sa stalo, že naše názvy či vlajky si pomýlili na najvýznamnejších športových podujatiach. Dokonca aj Glen Hanlon túžil po tom, aby bol tento globálny omyl pravdou.
Za všetko môže veľký hokejista, ktorý prišiel ako blesk z jasného neba a Slovinsko našlo svojho ľadového kráľa, hoci v zimných športoch je, dá sa povedať, veľmocou už roky. A on tým „kráľom“ bol počas celej svojej kariéry, ktorú v NHL spojil výlučne s Los Angeles.
Anže Kopitar je dôkazom toho, že aj v netradičných destináciách sa občas môže zrodiť legenda. Rodák z mesta Jesenice, ktoré sa nachádza pri hraniciach s Rakúskom, sa zapísal do hokejovej histórie veľkými písmenami.
Do NHL vstúpil v rovnakom roku ako absolútna legenda tohto športu Sidney Crosby. Zatiaľ čo po „zázračnom dieťati“ Kanady siahol Pittsburgh Penguins, voľba Los Angeles, ktoré vyberalo ako 11. v poradí, mnohých prekvapila. Lepšie rozhodnutie však Kings urobiť nemohli.
„Anže Kopitar, Slovenia“ – po týchto slovách generálneho manažéra zrejme viacerí krútili hlavami. Neznámy chlapec z neznámej krajiny, ktorá do tohto momentu nevychovala jediného svetového hokejistu.
On však všetkým pochybovačom expresne rýchlo zavrel ústa a dokázal svoju výnimočnosť, ktorá je aj teraz jasne viditeľná.
Vráťme sa teda do roku 2005 a pozrime sa na priebeh historického draftu. Liga získala ikonu a pokračovateľa „The Great One“ Sidneyho Crosbyho, o jeho prvenstve nebolo žiadnych pochybností.
Tímy na druhom až desiatom mieste, možno s výnimkou Montrealu (z piatej priečky siahli po Careym Preceovi), si pravdepodobne dodnes búchajú hlavu o stenu. Nikto z hráčov pred Kopitarom totiž nikdy nedosiahol jeho úroveň.
Bobby Ryan, Jack Johnson, Benoit Pouliot, Gilbert Brulé, Jack Skille, Devin Setoguchi, Brian Lee a Luc Bourdon – ruku na srdce, ktoré z týchto mien si vybavíte skôr ako slávnu „11“ – odpoveď je zrejme jasná.
Pre doplnenie, v tomto roku sa v prvom kole objavili aj dvaja Slováci. Mareka Zagrapana si vybralo Buffalo z 13. priečky a Tampa Bay siahla po Vladimírovi Mihálikovi.
Slovinec zaujal najskôr predstaviteľov švédskeho tímu Södertälje, kde strávil poslednú sezónu pred draftom. V kategórii do 20 rokov nazbieral v 30 dueloch 49 bodov a ako 17-ročný odohral aj päť zápasov v seniorskej najvyššej súťaži.
V LA na nič nečakali a svoj drahokam si začali obrusovať okamžite. Prvý rok ho nechali hrať vo Švédsku, kde dokázal, že je na NHL skutočne naplno pripravený. Vstup Anžeho Kopitara do NHL bol impozantný. V prvej sezóne nastúpil na 72 zápasov základnej časti, v ktorých získal ako nováčik 61 bodov (20+41).
Následne v každom ročníku s výnimkou sezóny 2012/2013, v ktorej sa odohralo len 47 zápasov kvôli lockoutu, získal viac ako 50 bodov. Mierny pokles produktivity prišiel až v tomto ročníku, keď Kopitar nazbieral stále veľmi slušných 38 bodov.
Anže Kopitar vo veľkom predstihu oznámil, že práve táto sezóna bude jeho poslednou. Svoje umenie odovzdával výlučne klubu z Los Angeles, kde dnes 38-ročný velikán strávil dve dekády.
Tím priviedol k dvom Stanley Cupom v dvoch po sebe idúcich rokoch. Pri jeho najväčšom úspechu bol aj slovenský útočník Marián Gáborík. Práve toto duo bolo v play-off v roku 2014 najväčším postrachom súperov.
Okrem výstupu na pomyselný hokejový Olymp dokázal získať množstvo individuálnych ocenení. Vo vitríne má dve Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka NHL, trikrát získal Lady Byng Trophy pre najslušnejšieho hráča a je aj vlastníkom ceny Marka Messiera, ktorú v NHL získa hráč, ktorý má najlepšie líderské schopnosti.
Hoci je v tieni Sidneyho Crosbyho, Jevgenija Malkina či najlepšieho strelca histórie Alexandra Ovečkina, jeho štatistiky a hokejový životopis je úctyhodný. Prekonal všetky klubové rekordy Los Angeles Kings.
Tento honor mu patrí od polovice marca 2026, keď dvomi gólmi prekonal Marcela Dionna v počte bodov. Historické maximum malo hodnotu 1308 bodov, no Kopitar ho do konca sezóny ešte vylepšil. Na konci základnej časti totiž mu v kariérnych štatistikách svieti 1521 zápasov, 452 gólov, 864 asistencií a 1316 bodov.
Los Angeles bojovali o postup do play-off do poslednej chvíle a po poslednom domácom zápase ešte nevedeli, či si vo vyraďovacej časti zahrajú.
Preto sa duel proti Edmontonu Oilers, ktorý LA vyhrali gólom Panarina 1:0, bral ako možnú rozlúčku s fanúšikmi a arénou, ktorá sa na dvadsať rokov stala jeho domovom.
Muž s céčkom na hrudi sa preto po záverečnom hvizde nikam neponáhľal a chopil sa mikrofónu, aby sa prihovoril plnej hale nadšených fanúšikov.
„V prvom rade by som sa v mene celého tímu, hráčov a celej organizácie chcel vám všetkým poďakovať za podporu v dobrých aj zlých časoch. Vždy ste tu boli... ďakujem,“ začal svoj emotívny prejav legendárny center.
Nezabudol ani na ľudí, ktorí sa starajú o to, aby v klube všetko fungovalo na top úrovni a všetkých spoluhráčov, ktorí ho sprevádzali na jeho zlatej ceste.
„Ďakujem organizácii. Ďakujem svojim spoluhráčom, našim trénerom a koučom za všetky tie roky. Ďakujem vám, chlapci,“ pokračoval Anže Kopitar.
Svoje rozhodnutie ukončiť kariéru práve po tomto ročníku oznámil na začiatku predsezónneho kempu. Po zápasoch proti LA si preto mnoho tímov s legendou podalo ruku, čo je dobrým zvykom v lige.
Pre zaujímavosť, ruský ostrostrelec Alexander Ovečkin stále nevie, či bude v NHL ešte pokračovať. „The Great 8“ však po poslednom zápase Washingtonu v sezóne proti Pittsburghu, tento akt odmietol, čím možno naznačil, že jeho zámorská cesta ešte nie je na konci.
Vráťme sa však ku kráľovi, medzi „kráľmi“. Nikdy nebol hráčom, ktorý by túžil byť stredobodom pozornosti. Fanúšikovia a spoluhráči si ho nebudú pamätať vďaka diskusiám s rozhodcami, bitkám či tvrdým zákrokom. Naopak, Anže je pravým hokejovým gentlemanom a pozornosť púta výkonmi a prehľadom na ľade.
Hoci ide o odlišné typy hráčov, v tomto ohľade pripomína legendu Detroitu Red Wings Pavla Dacjuka. Okrem iného ich spája aj vernosť jedinému klubu v NHL.
„Vážim si to uznanie, rešpekt a všetko ostatné. Myslím, že to len dokazuje, že tu ide o viac než len o hru. Ide o rešpekt voči hráčom. Bolo to ohromujúce, páčilo sa mi to,“ cituje slová Kopitara o vzájomnom podávaní rúk s protihráčmi The Athletic.
„Mám obrovský rešpekt voči každému hráčovi, proti ktorému som hral. Myslím, že tímy mi to vracajú týmto spôsobom. Beriem to s veľkou pokorou,“ doplnil elegán na korčuliach.
Prvého a doteraz jediného Slovinca do NHL priviedol do profiligy generálny manažér Dave Taylor, ktorý urobil jedno z najlepších rozhodnutí svojej kariéry.
„Anžeho som prvýkrát videl na majstrovstvách sveta v roku 2005 v drese Slovinska. Mal 17 rokov a bol najlepším hráčom v tíme. Na tom turnaji strelil gól proti Fínsku a bol to naozaj kvalitný obojstranný hráč,“ spomína Taylor.
Obrovský dojem na neho zanechal mladík aj pri osobnom pohovore počas letného testovania talentov v Buffale.
„Za 30 rokov, čo sa venujem tejto stránke hry, to bol pravdepodobne najpôsobivejší pohovor, na akom som kedy bol. Nevedeli sme, čo máme čakať, ale jeho angličtina bola lepšia ako moja a vyjadroval sa ako tréner,“ nešetril chválou skúsený manažér.
Ďalšia legenda LA Drew Doughty, ktorý hráva v drese Kings od roku 2008 na ňom oceňuje najmä schopnosť zachovať si rozvahu v každej situácii.
„Vždy som k nemu za to vzhliadal. A keď som potreboval niekoho, s kým by som si mohol pohovoriť, vždy bol pri mne, aby som si zachoval chladnú hlavu. Ale vždy ma udivovalo, že to dokáže. Je to najlepší hráč, s ktorým som kedy hral,“ povedal Drew Doughty, ktorý má na konte olympijské zlato s Kanadou z roku 2010.
Uznanie mu prejavil aj samotný Crosby, ktorý ho označil za možno najviac podceňovaného hráča, čím narážal na to, že je v tieni iných hviezd svojej generácie.
„Mám k nemu veľký rešpekt ako k človeku aj k ako hráčovi. Vždy je výzva hrať proti nemu. Je to pravdepodobne jeden z najmenej docenených hráčov vzhľadom na to, čo všetko v kariére dokázal,“ povedal.
Jeho brat Kašper, ktorý sa takisto venoval profesionálnemu hokeju, vyzdvihol najmä Anžeho osobnosť.
„Ide o to, akým je otcom, manželom a bratom. Som na neho pyšný, odišiel z domu ako 16-ročný, čo vás zocelí alebo zlomí. Vôbec sa nezmenil, veľmi rád sa baví. Je to skvelý hokejista a ešte lepší človek,“ podelil sa o dojemné slová Kašper Kopitar.
Na medzinárodnej scéne vždy hrdo reprezentoval svoju krajinu, ktorú prakticky dostal na hokejovú mapu. Slovinci dodnes pendlujú medzi najvyššou a nižšou kategóriou majstrovstiev sveta. Vždy, keď mu to situácia dovolila, obliekol sa do národných farieb. V slovinskej reprezentácii ho dlho trénoval jeho otec.
V roku 2014 si zahral aj na olympijských hrách v Soči, kde boli všetky hviezdy z NHL. Ako líder turnajového outsidera dosiahol bilanciu dva góly a asistencia v piatich dueloch.
Úlohu kapitána plnil aj v tíme Európy na Svetovom pohári v roku 2016, ktorý priviedol k skvelému druhému miestu. Tím s ôsmimi Slovákmi nestačil vo finále na Kanadu.
Na záver dodajme, že s Anžem Kopitarom sa spája vtipná historka aj v súvislosti so Slovenskom.
Podobnosť oboch krajín zmiatla aj Glena Hanlona, ktorý viedol Slovensko na domácom šampionáte v roku 2011. Pred turnajom chcel silou-mocou do tímu zaradiť aj Anžeho Kopitara.
Mal ho napísaného v zostave v elitnom útoku medzi Mariánom Hossom a Mariánom Gáboríkom. Keď mu vysvetlili, že Kopitar je inej národnosti, do elitnej formácie zaradil Pavla Demitru.
Hokejisti Caroliny sa dostali do druhého kola play-off v najkratšom možnom čase. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
