Vo väčšine štátov sveta je futbal bezkonkurenčne športom číslo jeden, ale v krajine, ktorá organizuje MS, až piatym. Šampionát má kontroverzného Donalda Trumpa, najdrahšie ceny v histórii, vo veľkom kritizované štadióny i občerstvovacie prestávky. Napriek tomu spôsobil na celom kontinente ošiaľ ako nič predtým.
Gleb Caireac v Spojených štátoch amerických žije odmalička. Býva na ostrove San Juan Island neďaleko Seattlu v štáte Washington, hráva aj trénuje mládež v klube Friday Harbor.
„Ľudia u nás uverili, že USA môžu ísť do finále. Pauzy na občerstvenie každých 25 minút sú smiešne, ale to je čisto americká záležitosť – bezdôvodne prerušiť hru a zarobiť peniaze. Donald Trump je kontroverznou postavou celých MS a dôvodom, pre ktorý mnohým ľuďom nebolo umožnené tu prísť alebo ich sledovať,“ hovorí exkluzívne pre TNLIVE.sk rodák z Moldavska s bulharskými koreňmi.
Než Diego Maradona navždy odišiel do futbalového neba, stihol povedať: „Nepáči sa mi, že MS 2026 bude organizovať USA. Nie je tam futbalová vášeň“. Mal pravdu?
Myslím, že vtedy, pred rokmi, áno. Futbal v Štátoch vyzeral úplne inak. Amerika tento šport propagovala veľmi zle, viac sa zameriavala na basketbal, bejzbal, hokej či americký futbal. MLS (najvyššia futbalová súťaž v USA) ešte ani v roku 2020 nemala takú kvalitu ako dnes. Po posledných majstrovstvách sveta však láska k nemu vzrástla. Tým, že do MLS prestúpili hráči svetovej triedy a ukázali miestnym, ako sa hrá skutočný futbal, sa pohľad naň definitívne zmenil. Dnes je vášeň obrovská a silnejšia než kedykoľvek predtým.
Vo väčšine štátov sveta je futbal bezkonkurenčne športom číslo jeden, ale v krajine, ktorá organizuje MS, je (po americkom futbale, basketbale, bejzbale a hokeji) až piatym. Dokáže sa tejto veľkej štvorke vyrovnať aspoň teraz, počas turnaja?
Myslím, že futbal túto priepasť už preskočil a svoje manko bude naďalej iba skracovať. Jasné, Američania na svoju „veľkú štvorku“ nedajú dopustiť, no v krajine žijú rodiny z celého sveta, imigranti, ktorí na futbale vyrastali. Keď to celé spojíte so šialenstvom okolo majstrovstiev sveta, atmosféra jednoducho musí pohltiť aj tých, ktorí futbal nikdy predtým nesledovali. Preto som presvedčený, že po šampionáte nahradí jeden zo štyroch „hlavných“ športov. Minimálne na slušných pár rokov.
Podľa oficiálnych prieskumov z júna 2026 každý tretí Američan ani nevedel, že sa v krajine konajú majstrovstvá sveta vo futbale. Spôsobil teda šampionát v krajine ošiaľ?
Na západnom i východnom pobreží Ameriky to mundialom momentálne naozaj žije. Stredozápad je vidieckejší, viac zameraný na iné športy, takže existuje šanca, že tam turnaj až tak nerezonuje. Ale trebárs u nás v Seattli to žije každú noc. Aj ľudia na ostrove trúbia na autách či lodiach a robia hluk zakaždým, keď niekto skóruje. Tie emócie sú úžasné.
Je futbal v Amerike populárnejší skôr medzi mladšou alebo staršou generáciou?
Jednoznačne mladšou. Dnes s ním vyrastá oveľa viac detí ako v minulosti. Už to nie je len o tom, či je futbal „cool“ alebo nie – majstrovstvá sveta pomáhajú ľuďom poznať, aký zábavný, dôležitý a krásny tento šport naozaj je.
Môže sa jedného dňa aj v USA stať športom číslo 1?
Len veľmi ťažko. Aby to bolo aspoň reálne, musela by MLS nabrať úplne iné rozmery. Premeniť sa na ligu s kvalitou šampionátu, byť konkurencieschopnejšou, ukázať viac po hráčskej i fanúšikovskej stránke. Pretože dnes – alebo pred majstrovstvami sveta – sa zápas MLS ani zďaleka nechytal na level zápasu amerického futbalu.
Nepomohli by rastu aj, napríklad, lacnejšie ceny lístkov na MS?
Jednoznačne. Skvelý príklad máme hneď v Seattli. Lacnejšie lístky tu neskutočne pomáhajú zapĺňať štadióny.
Priemerná cena lístka je viac než 1000 dolárov, čo je zrejme veľa aj pre lepšie zarábajúceho Američana... A to ľudí asi skôr odradí, než priláka.
Stopercentne. Ceny lístkov dokonca momentálne na tisícke len začínajú. Pre ľudí ako ja – ktorí si platia vysokú školu, bývanie a popri štúdiu tak musia takmer všetok voľný čas pracovať – je ísť na zápas skutočne náročné. Ale, ako hovoríte, tie sumy sú vysoké aj pre priemerného Američana. Poznám mnohých, ktorí by si lístky mohli dovoliť, no i tak na futbal nešli, lebo je to skrátka veľa peňazí.
Dajú sa tieto ceny nejako obísť?
Videl som len dva spôsoby – „resell“ (kúpa z druhej ruky) alebo čakať do poslednej chvíle, na „last minute“ ponuku, keď lístky idú do výpredaja, len aby sa zaplnili tribúny.
Lístok na vlak v New Yorku, ktorý vedie k štadiónu, stojí 150 dolárov. Všimli ste si aj vo svojom okolí, že ceny niektorých služieb alebo tovarov kvôli šampionátu takto šialene vystrelili?
Jasné. Všetky hotely alebo akákoľvek forma dopravy v Seattli sú teraz oveľa drahšie. Známi museli stanovať alebo spať v autách, len aby ušetrili aspoň na ubytovaní. Ceny za noc sú šialené.
Ak nerátame prestrelené ceny, čo ľudia v Amerike kritizujú najviac?
Štadióny. Nie všetky sú totiž kapacitne stavané pre také davy, aké navštevujú majstrovstvá sveta, čo celý turnaj dosť obmedzuje. Veľmi si však pochvaľujú priestory a možnosti v ich okolí – všade sú bary, premietacie plátna, parky, všetko nonstop plné ľudí, ktorí sledujú zápasy, fandia a socializujú sa. To je napríklad niečo, čo pri iných amerických športoch nevidíme až v takej miere, ako teraz pri futbale.
MS prvý raz v histórii organizujú tri krajiny, hostia až 48 mužstiev. Šampionát zvýšil kvantitu. Nestratil kvalitu?
To si nemyslím. Podľa mňa je úžasné, že šancu kvalifikovať sa má viacej krajín. To, že ho hostia až tri štáty, zase umožňuje väčšiemu počtu fanúšikov sledovať ho a byť jeho súčasťou. Verím, že futbal aj vďaka tomuto rozhodnutiu iba porastie.
Keď Maradona v roku 2018 povedal, že „Američania zariadia, aby sa hrali štyri 25-minútové štvrtiny s reklamnými prestávkami,“ predpovedal správne. Vy futbal poznáte z hráčskeho aj trénerského hľadiska. Čo si myslíte o toľko kritizovaných „hydration breaks“?
Že sú trochu smiešne. Ale to je čisto americká záležitosť – bezdôvodne prerušiť hru, len aby mohli televízie spustiť reklamy a zarobiť peniaze (smiech). Nepáči sa mi to. Kompetentní argumentujú, že to má pomôcť hráčom, ktorí bojujú s horúčavami, ale dobre vieme, že sú časti Európy, Južnej Ameriky aj Afriky, kde býva oveľa teplejšie než v USA, takže tí chlapci pod ostrým slnkom hrať vedia. Ide len o marketingový ťah ušitý pre potreby televízneho priemyslu, ktorý narúša zážitok zo sledovania zápasov.
Prezident Donald Trump vyslovil pred šampionátom „krásnu“ vetu – „Irán je v krajine vítaný. Ale neodporúčam mu sem chodiť“. Zaslúži si cenu za mier, ktorú mu udelil prezident FIFA?
Podľa mňa si Trump nezaslúži žiadnu cenu, nielen tú za mier (smiech). Je kontroverznou postavou celých majstrovstiev sveta a dôvodom, pre ktorý mnohým ľuďom nebolo umožnené tu prísť, zapojiť sa alebo ich sledovať. Ako prezidenta krajiny pýšiacej sa tým, aká je slobodná a, navyše, hostí celosvetovú udalosť, ho veru nevnímam ako najpohostinnejšieho človeka.
Američania s týmto rozhodnutím skôr súhlasia či nesúhlasia?
Aby som bol úprimný, nepočul som veľa Američanov, ktorí by rozoberali Trumpovo správanie sa počas majstrovstiev sveta.
Folarin Balogun, azda najlepší hráč USA, dostal v šestnásťfinále červenú kartu, FIFA však neskôr, po tom, čo ju Trump o to „požiadal“, jeho trest zrušila. Prezident dokonca vyhlásil: „Netušil som, čo znamená červená karta, ale keď mi to vysvetlili, prišlo mi to strašne nespravodlivé. Najlepší hráč jednoducho musí hrať.“ Nie je to až komicky cez čiaru?
Na rovinu povedané – bolo to mega-nespravodlivé a smiešne. Červená karta je červená karta, pravidlá poznáme všetci už roky. To, že Balogunovi zrušili trest a odvolanie Belgicka zamietli, je absolútne neakceptovateľné. Aby hlava štátu takto ovplyvňovala verdikty na svetovom šampionáte? Myslím, že sa to USA napokon vypomstilo. Prehra 1:4 s Belgickom bola drsná.
Televízne štatistiky potvrdzujú, že pre Američanov sú zápasy iných tímov zaujímavejšie než vystúpenia vlastnej reprezentácie. Čím to je? Veď azda neexistuje štát, ktorý by svoju krajinu miloval viac, než práve Američania. Alebo za to môže práve multikultúrna identita a história krajiny?
Asi máte pravdu, Amerika je zmes rôznych kultúr. Ale dodám ešte jednu vec – hoci je dnešný americký tím dosť silný, nemá veľa hráčov, ktorých by poznali aj ľudia, čo futbal sledujú len striedmo. Taktiež – veľa fanúšikov nesleduje MS len kvôli svojej krajine, ale aj kvôli svojím obľúbeným hráčom. Chcú ich vidieť víťaziť.
Ruku na srdce – prekvapilo vás, že Američania vyhrali skupinu a do play off postúpili z prvého miesta?
Úprimne? Áno (smiech). No keďže Moldavsko sa na mundial zrejme nikdy neprebojuje, som rád, že môj „druhý domov“ prekonal očakávania.
Ak nerátame úplne prvý šampionát v roku 1930, USA dokázali len raz prekročiť osemfinálovú hranicu. Aké očakávania mali od nej priaznivci tentoraz?
Veľmi vysoké. Po triumfe v šestnásťfinále mnohí verili, že USA pôjdu až do finále, čo bolo, samozrejme, prehnané, hoci káder mali nepochybne skvelý. Ak by v skupine alebo prvom kole play off zdolali niekoho ako Španielsko alebo Anglicko, možno by som tomu trochu veril aj ja. Ale nič také sa nestalo.
Majú výborného trénera a o generácii okolo Pulišiča, Desta, McKennieho, Baloguna, Reynu či Weaha sa hovorí ako o zlatej či najlepšej v histórii. Je vypadnutie v osemfinále sklamaním?
Nadviažem na predošlú odpoveď – pre mnohých ľudí určite áno. Obzvlášť po tom, ako dobre si mužstvo doteraz počínalo.
Ktoré krajiny vás prekvapili a ktoré, naopak, sklamali?
Musím priznať, že som si strašne užíval jazdu Kapverd. Prial som im úspech z celého srdca. Mrzí ma, že vypadli, ale stále je to tím, o ktorom som predtým ani nepočul a nakoniec som si ho zamiloval ako vlastnú krajinu. Úžasne hrá tiež Maroko. Vedel som, že budú dobrí, ale ich výkony preskočili moje predikcie, hrajú fakt solídne. Sklamali ma Nemci a Turci, obe mužstvá mali rozhodne ukázať viac.
Váš tip na finalistov a víťaza?
V srdci som nosil túžbu, aby o trofej bojovala Brazília s Portugalskom, no dnes si myslím, že si to vo finále rozdá Anglicko proti Francúzsku a vyhrá družina okolo Kyliana Mbappého. Milujem ten tím, ich energiu, hrajú úplne inú ligu. Avšak, boj medzi nimi, Anglickom, Španielskom a Argentínou bude veľmi napínavý a tesný.
O rozmach futbalu v USA sa za posledné roky akiste postaral i Lionel Messi. Všímate si, že deti popri vetách „chcem byť ako LeBron James alebo Tom Brady,“ hovoria o niečo častejšie aj „chcem byť ako Leo“?
Na tréningoch počúvam debaty o rôznych hráčoch, ale Messiho meno sa bezpochyby skloňuje najčastejšie. Pre deti je neskonalou inšpiráciou. No nielen on – Ronaldo je stále populárny a každý chce driblovať ako Neymar. Je to taký zdravý mix.
Keď to zhrnieme – bude Amerika po majstrovstvách sveta aspoň bližšie k tomu, aby sa zo „socceru“ konečne stal futbal?
(Smiech) Tak v to naozaj pevne dúfam! Úprimne, neviem sa dočkať dňa, keď sa tomuto športu aj u nás konečne začne hovoriť jeho pravým menom.
Kto sa stane šampiónom 23. majstrovstiev sveta?
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
