Mužstvo s minimom hviezd dosiahlo výsledku, s ktorým nerátal nikto.
Na slovenskú hokejovú reprezentáciu čakal v poradí piaty svetový šampionát v ére samostatnosti.
Vzhľadom na predošlé vystúpenia a fakt, že vo výbere trénera Jána Filca boli prevažne len hráči z našej súťaže, sa na MS v ruskom Petrohrade žiadne svetoborné výsledky neočakávali.
Spomedzi 19 Slovákov, ktorí sa v sezóne 1999/2000 predstavili v NHL, na šampionát z viacerých dôvodov cestovali len Radoslav Suchý z Phoenixu, Ľubomír Vaic z Vancouveru, Zdeno Chára z New Yorku Islanders a Miroslav Šatan z Buffala.
Priestor pre "omladinu"
Chárovi bolo 23 a ešte len bojoval o svoje miesto, Šatan aj napriek mladému veku (25) už ohúril celú NHL a patril k ťahúňom svojho klubu.
Niet preto divu, že si veľa od neho sľubovala aj naša reprezentácia. „Šarky" ju totiž v Petrohrade viedol s kapitánskym céčkom na hrudi.
Nízka účasť hráčov z najkvalitnejšej ligy sveta však otvorila priestor 21-ročnému brankárovi Jánovi Lašákovi, pre ktorého to boli vôbec prvé seniorské skúsenosti so seniorskou reprezentáciou.
Hráči si na cestu do Ruska do batožiny pribalili aj novú hymnu „Nech bože dá", ktorá dnes už patrí medzi legendárne. Po víťaznom vstupe do turnaja s Rakúskom prišla zo zámoria jedna povzbudivá správa.
„Ak je toto riziko postavené na dôvere, a my dôveru v Lašáka z hľadiska jeho talentu, výkonnosti a ľudských kvalít máme, tak to rozhodnutie bolo jednoznačné," povedal Filc a nemýlil sa.
V semifinále Slováci obrátili naruby papierové predpoklady a cez hviezdami nabité Fínsko prešli do historického finále, v ktorom nás čakal bratovražedný súboj s Českom.
Vidina porazenia Čechov nadovšetko
„Slovenská povaha je taká, že dostali sme sa medzi štyri najlepšie tímy, a tým to pre nás hasne. Máme síce striebro, lenže my chceme zlato," vyhlásil pred najdôležitejším zápasom svojej kariéry útočník Ján Pardavý.
Slováci tak mali zas a znova šancu ukázať Čechom, že aj oni vedia zvládať ťažké zápasy a že nie sú v odvekom súboji iba štatistami, veď v dovtedajších 18 dueloch vyhrali len dvakrát.
Vo federálnom derby chceli hrať všetci. Jasne to demonštruje postoj zraneného Sekeráša, ktorý si aj napriek otrasu mozgu vynútil, že chce nastúpiť.
„Keď sme postúpili do finále, nechceli sme Ľubovi pokaziť radosť. S Čechmi sme mali tichú dohodu, že naňho nebudú súperovi hráči poľovať," povedal s odstupom času v rozhovore pre sport.sk vtedajší reprezentačný lekár Dalimír Jančovič.
Môže za prehru komplex?
Žiaľ, ani prítomnosť tejto obrannej stálice k najvyššiemu stupienku nepomohla. Žeby sa opäť prejavil takzvaný český komplex?
„Možno sa na mňa niekto bude hnevať, ale ja si český komplex nepripúšťam. Česko má vyššiu kvalitu, väčšiu základňu, to je realita. Skôr by som povedal, že možno nastalo v mužstve akési uspokojenie z toho, že sme vo finále," povedal s odstupom času tréner Filc.
Ten naznačil aj ďalšie možné príčiny „neúspechu". „Takáto situácia nás zrejme prekvapila, veď vo finále sme sa ocitli prvýkrát. Nikto z nás nemal skúsenosť ani po taktickej stránke. Začali sa hromadiť telefonáty o tom, že prídu politici, manželky. Urobili sme viacero chýb, ktoré hráčov rozladili," priznal.
Prvý úspech nášho hokeja registrovali aj švajčiarske médiá. „Česi potrebovali 381 sekúnd, aby zo súpera vyhnali (Miroslava) Satana. Neboli to najlepšie, ale najzaujímavejšie MS v novej ére s viacerými prekvapeniami," napísal Blitz.
O jedno sa postarala aj naša družina. Čo bol základ tohto úspechu? „Boli sme skvelá partia, držali sme pokope. Šli sme od zápasu k zápasu a postupne sme si verili aj na tímy, ktorých sme sa kedysi báli," ozrejmil jeden z členov strieborného tímu Richard Kapuš.
Pri príležitosti 20. výročia prvej hokejovej medaily z MS odvysielame tri najdôležitejšie zápasy turnaja. Ten prvý už v pondelok 11. mája o 20.20 h na markizaplus.sk, kedy si môžete pozrieť štvrťfinále proti USA.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
