Na vlastné Soči: ideme si po medailu? V skromnosti je sila...

Fakty, mýty, postrehy i nepríjemné pravdy (článok je komentár).

Som iba jeden z piatich miliónov hokejových trénerov na Slovensku.

Ako každý fanúšik túžim po úspechu svojho tímu, ale zároveň sa snažím zachovať si triezvosť pred falošnými očakávaniami.

Nadviazať na nepochybne veľký úspech (aj keď cez slzy) - Vancouver 2010 sa navonok zdá ako objektívne mimoriadne odvážny cieľ.

Existuje ale minimálne jedna osoba, ktorá vnáša do blížiaceho sa olympijského turnaja v Soči napriek viacerým, povedzme to tak, že nie práve najoptimistickejším správam, pokoj do mojej duše: pán tréner Vladimír Vůjtek!

Žiadna óda

Slovenská reprezentácia má na svojom čele skúseného kormidelníka, ktorému okrem iného nechýba odvaha (nominácia Marcinka), zásadovosť (kauza Podhradský), rešpekt a dôvera (počas time-outu vydáva pokyny on a nie hráči) a ako bonus navyše so sebou nosí české štěstí.

Toto nie je óda na Vladimíra Vůjtka, lebo medzi sympatiami a antipatiami je podobne ako medzi úspechom a neúspechom niekedy veľmi tenká línia, o čom sa v poslednom období v plnej miere presvedčila najmä ikona slovenského hokeja - Miroslav Šatan.

39-ročný držiteľ Stanley Cupu, štyroch medailí z MS, vrátane pamätného titulu z Göteborgu 2002, mal mať už dávno postavenú monumentálnu sochu, ale namiesto toho z viacerých dôvodov polarizuje našu, dovolím si povedať, stále nevyspelú spoločnosť.

Muž, ktorý sa mierou vrchovatou podpísal pod vyhrabanie sa Slovenska z C-kategórie MS, nakoniec asi dopadne ako v roku 1994 iní starší hráči, pred ktorými dostal prednosť 19-ročný Šarky. V Lillehammeri nakoniec s deviatimi gólmi suverénne najlepší strelec OH.

Tichý zabijak

Nie som síce europoslanec, ale priznávam, že osobne by som Šatanovi nomináciu doprial. Ale toto ozaj ťažké rozhodnutie spolu so zodpovednosťou sú iba na pánovi trénerovi a preto ho nemienim nijako spochybňovať.

Pokúsim sa iba načrtnúť pár dôvodov, ktoré okrem veku, nerozohratosti a slabšej tohtosezónnej produktivity podľa všetkého hrali proti "Tichému zabijakovi":

- nedoriešený konflikt so Zdenom Chárom a tým pádom hroziaca napätá atmosféra v kabíne

- po ťažkom zranení mu nevyšli MS 2013. Na druhej strane, komu vyšli? Okrem Záborského...

- celoročne rozpačitá komunikácia, skrývanie sa v Amerike

- dlhoročná silná trenčianska reprezentačná loby (nemyslené nijako hanlivo, ale fakticky!!!)

- pre niektorých je tŕňom v oku jeho pôsobenie v Slovane Bratislava.

Napriek všetkým skutočnostiam stále existuje šanca, že by sa Miroslav Šatan predstavil už na svojej piatej olympiáde.

Je zaujímavé, že od momentu oznámenia nominácie vznikla ťažko pochopiteľná celospoločenská hystéria a jeho pôvodne mizivé šance v priebehu nasledujúcich dní stúpli z minima na celkom reálnu úroveň, dajme tomu 30 %.

Okrem znovuzrodenej streleckej fazóny ale stále platí, že do tímu sa môže dostať iba na úkor zraneného krídelníka. Najväčší otáznik samozrejme visí nad kľúčnou kosťou Mariána Gáboríka.

Vážny problém ostáva

Ale i tak by sme sa museli vrátiť na začiatok k otázke: čo na to kabína? Zariskuje Vůjtek?

A čo keby otázka znela inak: kto iný sa ešte vôbec núka? Kde sú všetci tí nádejní strelci, ktorí sú lepší ako Šatan, resp. vedia rozhodnúť v kľúčových okamihoch??? Branko Radivojevič? Juraj Mikúš? Mário Bližňák? Ján Sýkora? Andrej Šťastný?

Úprimne priznávam, že sám som zvedavý a fandiť budem každému jednému.

Ak by sa nakoniec Šatan na olympiáde predsa len neobjavil, ešte stále zostávajú májové MS v Bielorusku a sám som zvedavý, či bude mať ešte legenda nášho hokeja motiváciu rozlúčiť sa s kariérou práve na svetovom šampionáte.

Jeho prínos pre slovenský hokej si mnohí, prevažne nenávistní internetoví "diskutéri" uvedomia až o niekoľko rokov, ak vôbec.

Olympijská zostava - nádeje i slabiny

(Ne)úspech našej reprezentácie v Soči ale nestojí a nepadá na jednom hráčovi.

Opäť bude hrať hlavnú úlohu najmä tímový duch a následne milión maličkostí, ktoré robia šport, špeciálne na takomto vrcholnom podujatí, doslova elektrizujúcim. Lenže turnaj sa ešte ani nezačal a ja už sa desím.

Z viacerých strán totiž vnímam hlasy v štýle: "keď sme boli naposledy štvrtí, tak teraz si ideme po medailu." No...ako to povedať a pritom neuraziť. Takto, eufemisticky povedané - situácia nevyzerá veľmi ružovo.

Brankári

Jaroslav Halák sa po chorobe vrátil do zostavy St. Louis a zostáva veriť, že do olympiády sa dostane do potrebnej pohody. Peter Budaj odchytal v Montreale zatiaľ len 10 zápasov a veľa šancí už asi nedostane, lebo Carey Price dostal prestížnu pozvánku z kanadskej reprezentácie.

Tretí do partie Ján Laco je v nominácii za objektívne zásluhy, keďže v Donbasse Doneck sa postavil do brány iba 7x. Sklamaný môže byť Rastislav Staňa, ale aj tak sa očakáva, že ak sa nič nepredvídateľné nestane, Halák by do brány nemal pustiť nikoho.

Obrancovia

Kapitán Zdeno Chára, spolu s Andrejom Sekerom, ale i Dominikom Graňákom sú schopní odohrať aj 30 minút za zápas. Podľa mojich informácií to žiaľ vôbec nevyzerá dobre so štartom Ľubomíra Višnovského, takže nám zostal nádejný nováčik Marinčin, po dlhých zraneniach a zlom úvode zlepšujúci sa Meszároš a k nim postupne uzdravujúci sa Sersen.

Baranka s prípadným ďalším náhradníkom (Starosta, Švarný) sa možno na ľad ani nedostanú.

Útočníci

V útoku nás už roky tlačí topánka na jedinom poste. Je to síce veľmi nepríjemné konštatovanie, ale Slovensko jednoducho po Petrovi Šťastnom a Pavlovi Demitrovi nemá elitného centra.

Všetci máme radi srdciara Michala Handzuša, ale oproti nemu budú mená ako Crosby, Toews, Zetterberg, Malkin, Dacjuk, Tavares a toto porovnanie vyznieva možno až neúctivo drsne. Buly, oslabenia, poctivá robota - to všetko garantuje Handzuš (29 zápasov - 4 góly + 6 asistencií), ale po ňom potopa, najmä smerom do ofenzívy.

Navyše hrozí, že z krídla na centra bude musieť nútene prejsť Tomáš Kopecký, ktorý neprežíva na Floride zrovna ideálnu sezónu (39 zápasov - 4+5).

Očakávaným ťahúňom by mal byť Marián Hossa (41 zápasov - 15+20). Všetci dúfame, že jeho brat Marcel (v KHL 41 zápasov - 19+17) konečne potvrdí svoju klubovú formu aj v národnom drese. Na môj vkus až príliš veľké očakávania sú kladené na mladé pušky - Tatar, Pánik (2 góly v 36 zápasoch + nízka minutáž), Jurčo (2 góly v siedmich zápasoch), najmä keď poslední dvaja hrajú údržbu.

Ich energia bude ale každopádne na veľkom klzisku platiť. Uzdravenie Mariána Gáboríka by bolo malým veľkým zázrakom, v ktorý síce veríme, ale v akej bude následne forme? Sympatické je, že napriek vleklým zraneniam a faktu, že po sezóne mu končí v Columbuse zmluva, chce riskovať a reprezentovať.

Svoje si poctivo odohrá Milan Bartovič i najproduktívnejší hráč Slovana Michel Miklík. Žiaľ, slabšiu sezónu prežívajú Tomáš Surový (39 zápasov - 6+11) a Tomáš Záborský (20 zápasov - 5+4).

O pozíciu centra štvrtého útoku sa pobije Peter Ölvecký a jediný zástupca našej extraligy (veľavravné!!!) - Košičan Tomáš Marcinko, ktorý trénerov presvedčil na viacerých zrazoch svojimi defenzívnymi kvalitami.

Summa summarum

Hoci tréneri dali dokopy to najlepšie čo máme, podľa štatistík to nie je žiadna veľká sláva a to zabúdať v žiadnom prípade nemôžeme na fakt, že kľúčových hráčov nášho kádra v tejto sezóne postihli nejaké zdravotné problémy (Halák, Chára, Handzuš, Marián Hossa, Kopecký), ďalší sa dokonca ocitli aj na tribúne (Meszároš, Pánik, Záborský).

A to sú všetko fakty s ktorými TOP tímy olympijského turnaja jednoducho nemusia zápasiť. Ich nominácie boli totiž výberom, kým v našom prípade sa už pomaly išlo o nábor.

V nadupanej konkurencii si tak napríklad Kanada dovolila nepovolať St. Louisa, Jamesa Neala, Girouxa či Joea Thorntona, Rusi Siomina s Gončarom a brankármi Nabokovom s Bryzgalovom, Američania Bobbyho Ryana a Česi Hudlera. So slovenským občianstvom všetko kandidáti na otváraciu formáciu.

Aj preto treba krotiť akékoľvek medailové ambície hneď v zárodku. Slovensko nie je hokejová veľmoc! Kanada, Rusko, Švédsko, USA, Fínsko, Česko, ale aj výborne organizovaní vicemajstri sveta zo Švajčiarska sú (papierovo) pred nami.

Pre pyšných "hejslovákov" by mohlo znieť ôsme miesto ako urážka, ale opäť treba vidieť pozitíva.

Vo štvrtok 13. februára zostanú všetky štatistiky iba históriou. V Šajba aréne si hokejky skrížime s favorizovaným výberom Spojených štátov. A verím, že od tohto okamihu budeme celý národ stáť pri našom tíme v dobrom aj v zlom. Fanúšikovia úspechu nech si radšej založia vlastnú reprezentáciu mudrlantov a hejterov.

Som iba jeden z piatich miliónov trénerov na Slovensku. Ale rád pripomeniem, že všetky naše úspechy sme dosiahli práve vtedy, keď sme ich takpovediac veľmi, alebo vôbec, nečakali - Petrohrad, Göteborg, Vancouver, Helsinki. Hovorí sa, že kto nemá prehnané očakávania, nemôže byť sklamaný.

Bol by som rád, keby sme zbytočne nerozprávali o medailách, ale o to skromnejšie a odhodlanejšie snívali realitu. Koniec koncov, čo poteší viac ako príjemné prekvapenie? A to nielen v hokeji...

Jedna krajina - jeden tím - jedna vášeň!

Slovenskóóóóóó

 Všetky zápasy olympijského turnaja v Soči 2014 uvidíte na Markíze, Dajto a voyo.sk.