Myslel si, že túto sezónu odohrá v Žiline, no začínal ju zoči-voči Harrymu Kaneovi. Ďalší diamant vybrúsený pod Dubňom má dnes v skrini dres Saného či Götzeho, sníva o Premier League a v jednej z top líg sveta napreduje svižným tempom. Niet preto divu, že ho na marcovom zraze prvý raz uvidíme v reprezentácii, pričom pre svoju vlasť bude kľúčový aj v lete počas domáceho futbalového sviatku.
Je ďalším dôkazom toho, že v Žiline niečo robia dobre. Ešte pred rokom hviezda Niké ligy Dominik Javorček momentálne pravidelne hráva v Bundeslige a pred niekoľkými dňami dostal aj veľmi lichotný telefonát. Tréner Calzona si ho totiž premiérovo pozval na reprezentačný zraz veľkého áčka.
Keďže jeho meno budú ešte nepochybne slovenskí fanúšikovia počuť, či už v kvalifikáciách na najväčšie šampionáty alebo aj priamo na blížiacich sa domácich majstrovstvá Európy do 21 rokov, stojí za to predstaviť si jeho príbeh.
Dominik sa narodil koncom roka 2002 a vyrastal v Liešťanoch, maličkej dedinke neďaleko brehov Nitrianskeho Rudna. Keď jazero v zime zamrzlo, často tam hrával hokej, no bolo to iba rozptýlenie. Od veľmi mladého veku mal totiž oči iba pre jeden šport, na ktorý potrebujete loptu, kopačky a trávnik.
Jeho otec hrával na amatérskej úrovni a spolu s bratom Samuelom, ktorý mimochodom momentálne hrá za béčko pod Dubňom, sa na neho chodievali pozerať. Takto prirodzene futbal zachutil aj im. Dominik začal trénovať už od štyroch rokov a najrozšírenejší šport sveta začal aj s chuťou sledovať.
„Otec fandil AC Miláno a na nejaký čas ma tým nakazil, ale postupne som prešiel na Real Madrid a neskôr Liverpool. Spomedzi hráčov bol vzorom Cristiano Ronaldo. Aj dnes futbal sledujem, ale zameriavam sa viac na hráčov na mojej pozícii ako Achraf Hakimi alebo Trent Alexander-Arnold. Viete sa z ich hry veľa naučiť,“ podotýka Dominik na úvod našej debaty o jeho futbalovej ceste.
Hoci s futbalom začal v miestnom klube vo svojej dedinke, veľmi rýchlo ho prerástol a na tréningy začal dochádzať do okresného mesta. V Prievidzi sa následne zdržal až do svojich dvanástich rokov, keď ho zobrali do najlepšej akadémie na Slovensku. V Žiline si okrem zručností v hre FIFA rýchlo osvojil aj miestne tréningové praktiky a z roka na rok sa zlepšoval. Napokon pod Dubňom pobudol takmer dekádu.
Za ten čas mal viacero dobrých období, ako napríklad druhá polovica roku 2020. Pod kvalitným vedením trénera Pavla Staňa sa podľa svojich slov citeľne zlepšil a už v sedemnástich si vydobyl pozíciu v áčku Šošonov. Prekvapivo však tvrdí, že za svoj najdôležitejší posun v profikariére vďačí dlhodobej maródke, ktorá ho pripravila o kompletný rok 2022.
„V rýchlom slede som si vtedy zlomil kostičku v nohe a roztrhol si krížny väz v kolene, no paradoxne mi to umožnilo posunúť sa. Pri dlhej rekonvalescencii som sa lepšie stravoval, kontroloval si výživu a cvičil som v posilňovni efektívnejšie. Zrazu som bol silnejší a zdravší ako predtým. Po návrate som mal skvelú fazónu počas celej minulej sezóny,“ hovorí rodák z Liešťan, ktorého odmenou bola napokon počas minulého leta ponuka z atraktívnej Bundesligy, konkrétne z tímu Holstein Kiel.
„V polovici augusta sme v jeden večer ležali s priateľkou na gauči a pozerali film, keď mi zrazu volá agent, že má pre mňa niečo špeciálne. Bol už pokročilý dátum, takže v nejaký presun som už ani nedúfal. Zrazu vytiahol Bundesligu,“ spomína na príjemné letné prekvapenie Dominik, ktorý neváhal podpísať a aj s priateľkou sa čo nevidieť sťahovali.
„S klubom išlo po príchode všetko ako po masle. Avšak paradoxne, náročné to bolo najmä mimo tréningov. Musel som riešiť byt či vybavovať veci v banke a na daňovom ohľadom mojej výplaty, no stupne sme sa usadili v meste dobre. Páči sa nám tu, všetci sú k nám milí a pomáhajú, dokonca aj tí starší. Trocha rozdiel oproti Slovensku,“ spomína.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Rýchlu eskaláciu jeho kariéry najlepšie reprezentuje jeho bundesligový debut v novom drese. Veď ledva prešiel nováčikovským rituálom spievaním na spoločnej večeri, už ho tréner posielal hrať proti slávnemu Bayernu Mníchov.
„Pred zápasom to boli úžasné pocity, na štadióne bola parádna atmosféra. Úsmev ma rýchlo prešiel, keď sa začalo hrať. Nestíhal som ja ani spoluhráči, prehrali sme 6:1. V šatni som mal potom trochu zmiešané pocity,“ spomína na premiéru, pri ktorej sa ani nepokúsil uchmatnúť dres jednej z legiend, proti ktorým hral.
„Odložil som si môj, veď premiéra v Bundeslige. V jarnej odvete som však už striehol a vychytal som Leroya Saného, dobrý kúsok. Mám už doma peknú zbierku: Patrick Schick, Laszlo Benés či Matúš Bero. Najlepší úlovok je však asi Mario Götze z Frankfurtu. Pamätám si, ako som v roku 2014 pozeral finále majstrovstiev sveta v Brazílii, kde dal víťazný gól a bolo pomerne epické si s ním teraz vymeniť dres,“ smeje sa 22-ročný záložník.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
Hoci ho po elektrizujúcom debute nechal jeho nový tréner ešte pár mesiacov dozrieť na lavičke, po zimnej prestávke začal Dominik hrávať už v každom zápase. Napríklad v dueli s Hoffenheimom patril k rozdielovým hráčom a bol aj pri masívnom prekvapení, ktoré Kiel doma upiekol na úkor veľkého Dortmundu.
„Úžasný zápas. Prvý polčas sme išli skvele a dali sme tri góly. Druhý bol potom bojom o prežitie, lebo sme dostali červenú, no zvládli sme to. Mal som pocit, že štadión spadne. Fanúšikovia prežívali každý náš dotyk s loptou. Potom to s nami na ihrisku aj patrične oslávili,“ pochvaľuje si pamätný večer.
„To je, mimochodom, tradícia, ktorá sa mi na Bundeslige páči. Spája to hráčov s fanúšikmi a zároveň už do šatne všetci potom prídu vykričaní a je to tam pohoda s hudbou, niekedy aj s pivkom,“ spokojne dodáva odchovanec Žiliny, ktorého posilvestrovské výkony neušli ani pozornému oku trénera Francesca Calzonu.
Dominikovi Javorčekovi nechýbajú skúsenosti v drese s dvojkrížom na hrudi, veď Slovensko poctivo reprezentuje už niekoľko sezón v kategórii do 21 rokov. Veľkou zbraňou nášho národného výberu by mal byť aj na letných domácich majstrovstvách Európy. Napriek tomu však počas marcovej reprezentačnej pauzy so spoluhráčmi nebude, keďže jeho meno sa premiérovo objavilo vo výbere seniorky.
„Možno som dúfal, že sa objavím v širšej nominácii, čo by bolo povzbudzujúce, ale toto som absolútne nečakal. Neviem sa dočkať. Chcem sa spoznať s novými chalanmi, zvedavý som na metodiky trénera na tréningoch. Je tam aj dohoda, že ak nenastúpim za áčko, môže si ma požičať tréner dvadsaťjednotky Kentos,“ hovorí Dominik, ktorému by sa však v prípade nasadenia v Lige národov splnil jeden z kariérnych snov.
Zobraziť tento príspevok na Instagrame
„Debut za seniorskú reprezentáciu je asi jedna z mojich dvoch najväčších kariérnych ambícií. Tou druhou je raz si zahrať za nejaký klub v Premier League. Ideálny by bol, samozrejme, Liverpool,“ s úškrnom povie k svojim kariérnym cieľom na záver.
Pozrite si zostrih zo zápasu Union Berlin - Bayern Mníchov.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
