Do Švajčiarska išiel s odhodlaním ukázať svoje kvality v poprednej európskej súťaži. Počas ročníka sa však musel popasovať s viacerými prekážkami. Viac ako tri mesiace takmer nechytal, no v závere sezóny sa stal hrdinom Lugana. Po psychicky náročnom období si Adam Húska chce napraviť chuť v reprezentácii.
Pred štartom tejto sezóny si dlho hľadal pôsobisko, čakal na prípadné ponuky zo zámoria. Nevyšlo to, a tak sa rozhodol skúsiť švajčiarsku najvyššiu súťaž a upísal sa Luganu. Slovenský brankár Adam Húska má za sebou mimoriadne náročný ročník a verí, že si dokáže vybojovať miestenku na majstrovstvá sveta.
Do ambiciózneho tímu v jednej z najlepších európskych líg prichádzal plný očakávaní a tešil sa na novú skúsenosť. Luganu sa v úvode zranil brankár a slovenský reprezentant sa mal stať brankárskou jednotkou. To sa napokon nenaplnilo a o priestor v bránke musel tvrdo bojovať.
„Sezónu by som rozdelil na dve časti. V tej prvej to bolo veľké trápenie, pretože som vôbec nechytal a bolo to naozaj ťažké. Potom, keď sa situácia zmenila, som sa snažil tento ročník zachrániť. Povedal som si, že to celé musím prežiť, dal som do toho všetko a som rád, že to napokon vyšlo podľa mojich predstáv. V závere som bol veľmi šťastný, že konečne môžem chytať a bol som uvoľnený,“ povedal na úvod pre TVNOVINY.sk Adam Húska.
Vo švajčiarskej najvyššej súťaži môže do jedného stretnutia zasiahnuť najviac šesť hráčov, ktorí majú iný ako švajčiarsky pas. Lugano malo na súpiske až osem takýchto hokejistov, na čo doplácal práve Húska. Slovenský reprezentant bol niekoľko mesiacov viac na tribúne ako na ľade.
„Od začiatku sezóny až do januára som odchytal necelé štyri zápasy. O takej situácii som až dovtedy ani nepočul a teraz som to zažil na vlastnej koži,“ popísal nevídanú a psychicky náročnú skúsenosť.
Za takýto nečakaný a nežiadúci priebeh ročníka do istej miery mohla aj predstava mladého 31-ročného trénera, s ktorým mal Slovák viacero rozhovorov. Jeho rola v tíme sa totiž nezhodovala s dohodou pri podpise zmluvy.
„S trénerom som sa veľakrát rozprával a snažil som sa mu vysvetliť, že táto pozícia mi nevyhovuje a moje predstavy po dohode s generálnym manažérom boli úplne iné. Tréner sa jednoducho rozhodol, že stále bude nasadzovať jedného domáceho brankára a dookola hrali tí istí šiesti legionári. Vždy som sa dočkal len odpovede, že mi nemá ako pomôcť. Stalo sa mi, že som bol mesiac na tribúne a zrazu mi päť hodín pred zápasom oznámil, že idem do bránky,“ pokračoval vo vysvetľovaní.
Mladému koučovi chýbali skúsenosti. V klube pôsobil dlhodobo, no pracoval len s mládežou. Vedenie mu dalo príležitosť v seniorskom tíme a vkladali do neho nádeje, chceli si vychovať trénera, ktorý bude „dlhodobým projektom“, čo nevyšlo.
„Nefungovalo to. Viem, že aj ostatní chalani s ním mali viacero rozhovorov, čo treba zmeniť, aby sa dostavili lepšie výsledky, ale napokon sa zmeny vôbec nepretavili do reality.“
Lugano doviedlo počas ročníka jednu veľkú posilu do zadných radov, keď tím doplnil Justin Schultz, ktorý má na svojom konte veľké množstvo duelov v NHL. Ešte v predchádzajúcej sezóne obliekal dres Seattle Kraken. Jeho anabáza vo Švajčiarsku trvala len osem zápasov, počas ktorých získal šesť bodov za asistencie.
Po jeho odchode sa mohla situácia slovenského brankára zmeniť k lepšiemu, keďže v mužstve bolo o jedného cudzinca menej. Tento stav však netrval dlho, pretože vedenie Lugana našlo za neho rýchlu náhradu. To znamenalo, že počet importov ostal nezmenený a Húska musel naďalej čakať na výraznejšiu príležitosť.
Problém vnímal aj v nastavení tréningového procesu mužstva, ktorý aj v úvode pripomínal skôr režim počas play-off. Čo bolo ešte horšie, niekedy sa on sám na ľad ani nedostal.
„Mali sme len dva spoločné tréningy do týždňa. Tým, že som nebol súčasťou zápasovej zostavy, neraz sa stalo, že mi tréner povedal, že do tréningu ide iba s dvomi brankármi a ja som ani nemohol trénovať. Potom som chodil na ľad len s hráčmi, ktorí neboli v zostave a dopĺňali nás juniori,“ opísal ďalšiu vec, s ktorou sa musel vyrovnať.
Výsledky sa nezlepšovali, Lugano klesalo tabuľkou a v januári to vyústilo do zmeny trénera. Kormidlo pomaly sa potápajúcej lode prevzal legendárny Uwe Krupp, ktorý bol dlhoročným koučom nemeckej reprezentácie. Jeho príchod znamenal obrat o 180 stupňov aj pre slovenského brankára.
„Pánovi trénerovi Kruppovi som veľmi vďačný, pretože odkedy prišiel k tímu, veril v moje schopnosti. Pod jeho vedením som odchytal väčšinu zápasov. Myslím si, že to pomohlo celému tímu a aj druhému brankárovi. Mohol si oddýchnuť, pretože dovtedy bol v bránke prakticky stále. Ja som bol pripravený a šťastný, že som sa konečne dočkal šance,“ pochvaľoval si.
Zmenila sa aj komunikácia a konečne aj samotný Húska vedel, na čo má byť pripravený. „Tréner Krupp mi na začiatku týždňa povedal, že pôjdem do zápasu a vďaka tomu som sa vedel na ten duel lepšie pripraviť aj po psychickej stránke.“
Najvýraznejšia zmena nastala v defenzívnej hre. „Nastavil jasný systém, ktorý bol jednoduchý na pochopenie, čo bolo naozaj super. Začalo to fungovať, ale v závere základnej časti nás už ostatné tímy prečítali a mali sme aj kus smoly.“ Vyvrcholilo to tým, že Lugano muselo bojovať o zotrvanie v najvyššej súťaži.
„Keď sme sa zachránili, každý bol šťastný. Aj pre trénera to bola zložitá situácia. Nemal veľa času na to, aby veci zmenil, ale podarilo sa mu to.“
Najmä v prvej polovici sezóny mal viac voľného času, ako by si sám predstavoval, keďže sa medzi tri žrde dostával len sporadicky.
„Bol tam jeden skúsený švajčiarsky brankár a keďže ja som bol legionár a nebol som na zápasovej súpiske, potrebovali niekoho, kto bude robiť dvojku. Zavolali gólmana, ktorý už predtým ukončil kariéru a robil realitného makléra. S ním som sa striedal na tréningu,“ prezradil ďalší neštandardný zážitok
Húska ďalej uviedol, že aj tento brankársky kolega, ktorý prišiel, takpovediac, na výpomoc, chcel chytať a dožadoval sa priestoru medzi tromi žrďami. V úvode ročníka ho dostal skôr, ako náš reprezentant.
Obrovskú zásluhu na záchrane má práve Adam Húska, ktorý v piatich dueloch série zaznamenal skvelú úspešnosť zákrokov na úrovni 93,9 percenta.
„Tieto zápasy som si naozaj užil. Urobil som maximum, aby som dokázal pomôcť tímu a bol som skutočne rád, že môžem chytať. Celý rok som si hovoril, že po búrke vyjde slnko. Keď ma počas sezóny boli navštíviť rodičia, vôbec som sa nedostal do zápasu. Napriek tomu nás humor neopúšťal, keď mi hovorili, aby som pomaly začal rozmýšľať nad plánom B,“ skonštatoval s úsmevom.
„Napriek tomu stále verili, že sa situácia zmení v môj prospech, keď tvrdili, že ja budem ten, kto tím podrží v kľúčových momentoch sezóny, čo sa napokon aj stalo,“ doplnil.
Osobný život si užíval plnými dúškami. „Povedal by som, že Lugano je najlepšie mesto na život. Všetko bolo krásne čisté, do Milána sme sa dostali za hodinku a všetko mimo hokeja tam fungovalo skvele. Aspoň v tomto smere sme si to tam s rodinou náramne užili.“
Ako už bolo spomenuté záver ročníka Húskovi vyšiel na výbornú, čo neuniklo ani vedeniu slovenskej reprezentácie. Rodák zo Zvolena sa do národného tímu vracia po dlhšej odmlke a od úvodu prípravy bude bojovať o miesto v záverečnej nominácii na šampionát.
„Veľmi ma potešil záujem o moje služby a pozvánku som prijal s nadšením. Chcem sa ukázať v čo najlepšom svetle, pomáhať tímu, odchytať čo najviac zápasov a verím, že sa mi podarí dostať sa na šampionát,“ zaželal si.
S vedením národného tímu komunikoval aj počas sezóny, hoci sa na žiadnom prípravnom turnaji neobjavil, teraz je odhodlaný dokázať, že si miesto v tíme zaslúži.
„Keďže som v klube dlho nemal zápasovú prax, bolo pochopiteľné, že ma do reprezentácie nevolali. Zobrali chalanov, ktorým sa darilo. Myslím si, že som v závere v Lugane chytal naozaj dobre a opakujem, že ma veľmi teší, že som dostal možnosť aj v reprezentácii. V každom dueli urobím maximum, aby som sa ukázal a presvedčil trénerov o mojich kvalitách,“ uzavrel Adam Húska.
Slovenská hokejová reprezentácia začala s prípravou na MS. Pozrite si reportáž.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
