Slovensko by po minuloročnom sklamaní opäť mohlo zažiť úspešný NHL draft. Podľa mnohých bude najhorúcejším želiezkom v ohni mladík z Oravy, o ktorom pred rokom vedeli len najzarytejší fanúšikovia. Že sa teraz o neho kluby bijú potvrdil v rozhovore.
Nevyšlo to ani na tretí pokus. Slovenskí hokejisti do 18 rokov tretí rok po sebe neuspeli na majstrovstvách sveta v zápase o bronz, keď tentoraz podľahli domácim Spojeným štátom americkým až po predĺžení.
Mierou vrchovatou sa o spanilú jazdu zverencov trénera Martina Dendisa podieľala brankárska jednotka tímu Michal Prádel. Rodák z Dolného Kubína mal až 91-percentnú úspešnosť zákrokov a právom ho vyhlásili za jedného z troch najlepších hráčov celého tímu.
Gólman pôsobiaci v zámorskej USHL v drese Tri-City Storm sa v rozhovore pre TVNOVINY.sk vrátil k spomenutému šampionátu, presunu z Európy do Severnej Ameriky počas ostatnej sezóny, no porozprával aj o záujme zo strany klubov NHL.
Slovensko tretíkrát v rade nedosiahlo na bronz, keď tentoraz podľahlo Spojeným štátom americkým až v predĺžení. S odstupom niekoľkých dní už sklamanie pominulo?
Stále to veľmi mrzí. Na jednej strane štvrté miesto je určite úspechom, veď byť v kvartete v konkurencii Kanady, USA a Švédska nie je pravidelnosťou, avšak zároveň sme boli veľmi blízko medaile. V predĺžení to je o jednej strele, ktorá všetko spečatí.
Vy ako brankár ste sa ešte vracali v myšlienkach k tomuto zápasu, prípadne vyčítali ste si niečo?
Prvý gól som možno mohol chytiť, ale snažím sa nepripúšťať si príliš takéto veci, keďže to na psychickej pohode nepridáva. Bola to smola, ale takéto góly padajú aj v iných zápasoch a v lepších ligách.
Celkovo sa však asi dá tento šampionát hodnotiť pozitívne.
To áno, rozhodne sa nemáme za čo hanbiť. V každom zápase sme ťahali všetci v tíme za jeden koniec povrazu, prakticky až na pár drobných výpadkov sme, myslím, hrali dobre. Zomkli sme sa a to si naozaj cením.
Vaša úspešnosť zákrokov bola nad hranicou 91 percent, čo je druhá najvyššia spomedzi tých, ktorí na turnaji odchytali aspoň päť duelov. Zrejme aj z osobného hľadiska prevláda spokojnosť?
Áno, ale nebolo by to tak, ak by nedarilo celému tímu. To sa odzrkadlilo aj v takýchto štatistikách.
Na užšie zámorské klzisko ste už asi zvyknutý, keďže niekoľko mesiacov pôsobíte v zámorí. Zrejme aj toto dopomohlo k vašim výkonom?
Jednoznačne. V projekte na Slovensku som dostal veľa priestoru, aby som sa čo najlepšie pripravil na zámorský hokej. V USHL sú viaceré zápasy veľmi tesné a dosť sa tam kladie dôraz na výsledky. Preto každé stretnutie beriem veľmi zodpovedne aj po psychickej stránke.
V čom sa tamojšia liga odlišuje od juniorky na Slovensku?
Určite v nasadení a v súťaživosti. V zámorí chce každý hráč vyhrať každý jeden súboj, každý moment. Je to neporovnateľné aj v rýchlosti.
Ako ste sa adaptovali v zámorí a aký je tam život?
Spočiatku som sa obával, že s tým budem mať problém, avšak mám skvelých spolubývajúcich aj billet rodinu (rodina, u ktorej hráč počas sezóny býva – pozn. red.), ktorí mi pomohli adaptovať sa veľmi rýchlo. Takmer každý deň som mal rovnaký režim – zhruba do druhej poobede boli vybavené hokejové veci a potom som sa mohol venovať škole.
Zrejme za týmto rozhodnutím je aj vidina blížiaceho sa NHL draftu?
Klamal by som, ak by som povedal, že nie. V mojom prípade to však skutočne vidím tak, že zámorské juniorky sú skvelou príležitosťou na rozvoj. Videl som to na starších krajanoch – Matej Marinov, Adam Gajan, Samuel Urban či Adam Lenďák. Všetci šli touto cestou a mali v USHL výsledky.
Pociťujete po presune za veľkú mláku aj zvýšený záujem zo strany skautov z NHL?
Áno, určite som im teraz viac na očiach. Počas celej sezóny som mal rozhovory či mítingy so záujemcami. Najskôr poslali dotazník, potom sa dohodne videohovor alebo osobné stretnutie, k tomu aj psychologické testy.
Ktoré kluby sa vám ozývajú najčastejšie?
Je ich asi šesť, ale najintenzívnejšie to je od Utahu, Anaheimu či Detroitu.
Máte aj zrátané, koľko klubov profiligy vás už kontaktovalo?
Je to niečo nad dvadsať.
Aké vaše pozitívne stránky na stretnutiach vyzdvihujú a čo negatívne vám hovoria?
Väčšinou to prebieha tak, že oni sa mňa pýtajú na názor a buď s ním súhlasia, alebo ho doplnia, resp. pripomienkujú. Tvrdím, že keďže som vysoký, tak hrám pozične. Je dôležité, aby som dobre pokrýval uhly. Vzhľadom na svoju postavu tiež veľmi rýchlo idem k zemi. Ako nedostatok si uvedomujem mobilitu či „rozkľak“ na ľade.
Čoskoro je na programe NHL Combine, určený približne stovke najtalentovanejších draftových prospektov. Dostali ste pozvánku?
Nie, ale pozval ma na klubový Utah, takže mal by som sa jeho zúčastniť.
Máte už stanovené ciele do budúcej sezóny?
Tým, že musím dokončiť školu, tak zrejme ma čaká pokračovanie v juniorke, aj keď všetko sa môže zmeniť, ak si ma niekto vyberie na drafte. Chcem však odchytať čo najviac zápasov a zabojovať o miestenku na majstrovstvách sveta do 20 rokov.
Pozrite si našu archívnu reportáž o Adamovi Gajanovi, ktorý bol najvyššie draftovaným brankárom NHL draftu 2023:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
