Jeho progres sleduje aj Andrea Kimi Antonelli či Lewis Hamilton a stojí na rovnakej štartovacej čiare ako on, Max Verstappen či Michael Schumacher – hviezdne kariéry všetkých troch legiend totiž začínali za volantom motokáry. Potenciál Jakuba Gašparoviča siaha až do F1, na stole má už dnes ponuky, vďaka ktorým by Formulu 4 mohol jazdiť takpovediac okamžite. Lenže v motošporte, žiaľ, okrem talentu rozhoduje aj čosi iné.
Je štvornásobným šampiónom krajiny, tiež vicemajstrom strednej a východnej Európy a vo svojej kategórii patrí k absolútnej špičke. Na osemročnom gymnáziu má napriek 290 vymeškaným hodinám jednotky od hora dole.
V apríli 2024 ovládol celokontinentálny šampionát, zdolal aj jazdcov dotovaných McLarenom, Ferrari či Mercedesom, a to všetko bez jediného sponzora!
Štrnásťročnému Jakubovi Gašparovičovi však zrak nezaslepujú úspechy ani detské predstavy, rozumie súvislostiam, chápe okolnosti. V exkluzívnom rozhovore pre TVNOVINY.sk rečnil ako dospelý, až by ste sa čudovali. Pritom mal za sebou vyše hodinový kondičný tréning.
A to je stále nič v porovnaní s tým, čo dokáže na kolesách.
Ako vlastne chlapec, ktorý hráva futbal a pláva, presedlá na motokáry?
Ak si správne pamätám, ako malý som s dedkom, ktorý mi dodnes fandí na každých pretekoch, chodil do haly, len tak sa povoziť. Sedel som mu na kolenách, držal sa volantu, on ma korigoval a obstarával pedále. Až som raz dostal otázku, či namiesto futbalu nechcem vyskúšať karting a zistil, že na motokárach sa dá jazdiť aj vonku. Rodičia ma prihlásili do tímu, zrazu som začal pravidelne trénovať. Zapáčilo sa mi to, a tak sa tomuto športu venujem už osem rokov. (úsmev)
Iní rodičia by mali strach, keby ich dieťa od siedmich rokov pravidelne sadalo za volant. Vám však vaši, naopak, v jednom z, povedzme, rozhodujúcich momentov kariéry povedali, že ak nezrýchlite, s jazdením je koniec.
Áno. Ultimátum som dostal hneď v najmladšej kategórii, jazdil som veľmi pomaly. Posadili si ma na koberček a prízvukovali, že tento šport je príliš drahý na to, aby som sa vozil len pre zábavu, bez výsledkov. Tak som z večera do rána svoj čas na okruhu zlepšil o minútu dvadsať. A bol najrýchlejší na trati.
Vrátim sa teda o krok dozadu – predsa len, neboja sa rodičia, keď ich štrnásťročný syn letí na kolesách rýchlosťou 130 km/h?
Neviem, ako to berú dnes, či ešte majú strach alebo nie, no myslím, že po ôsmich rokoch by sa už báť nemuseli, minimálne tato. Mamina, keďže moja mladšia sestra taktiež má svoje záujmy, ma za volantom vída menej, možno si stále úplne nezvykla. Strach asi trochu má, no to bude i tým, že už súťažím aj proti dospelým.
Na vašich prvých pretekoch ste skončili predposledný. Neodradí takýto výsledok malého chlapca?
Zvádzal som dosť dobré súboje s chalanom, ktorý skončil posledný. Veľmi ma to bavilo, takže ani nie. (smiech) Ale jasné, pocity boli všelijaké.
Našťastie mali na vás presne opačný efekt – ďalšie preteky ste už suverénne vyhrali.
Áno. Viem, že som okamžite volal domov – mami, ja som vyhral, ani tomu neverím! Veľmi ma to nakoplo.
Vo vašej premiérovej sezóne ste nezvíťazili len vtedy, keď vás zastihli technické problémy. A to vám po každých pretekoch rozoberali motor do poslednej skrutky, aj starším jazdcom ste totiž nadelili i päť sekúnd na kolo a tak mali podozrenie, že musíte podvádzať. Pekný kompliment, však?
(Smiech) To teda. Vyhrával som takmer všetky preteky, niekoľko sezón po sebe. A veľmi som si to užíval.
Laická verejnosť často hovorí, že športovci z vášho fachu len krútia volantom a predvádzajú sa v nablýskaných strojoch. Priblížte, ako vyzerá (nielen) fyzická príprava? Koľko hodín týždenne trávite na trati či v posilňovni?
Keď som začínal, moja cesta zo školy viedla rovno na dráhu, štyri či päťkrát za týždeň. Teraz, aj pre neustále rastúcu finančnú náročnosť, tam času trávim menej, väčšinou dva alebo tri celé dni pred pretekmi. Cyklus trvá, trebárs, od deviatej do šiestej a každú hodinu absolvujete 15-minútovú jazdu. No odvíja sa to i od toho, aký šampionát vás čaká, na Slovensku máte za deň pokojne aj osem tréningov, ale napríklad na európskej úrovni len štyri.
Momentálne štartujem na dvanástich alebo trinástich pretekoch za sezónu, sedem kôl majú majstrovstvá Slovenska, štyri majstrovstvá Európy. No ako menší som niekde súťažil víkend čo víkend.
Okrem toho mám dvakrát týždenne kondičné tréningy vo fitku, trvajú hodinu a pol až dve, tiež veľa plávam a behávam, požiadavky na fyzičku sú v kartingu vysoké. Treba mať silný krk, ruky i celý vrch tela, najmä kvôli preťaženiu. Keď trebárs vo finále idete 20 kôl a za teplého počasia, keď je na dráhe ešte viac gumy, dá to zabrať, skutočne. No ako hovoríte, mnoho ľudí má mylné predstavy.
Keď som spolužiakom vravel, akému športu sa venujem, iba sa smiali. Vraj len točím volantom, stláčam pedále a vozím sa hore-dole, to nemôže byť ťažké, veď motokáry predsa nie sú futbal. No potom si jeden z nich vyskúšal halový karting, ktorý je minimálne o polovicu ľahší než klasický, a pochopil. Postupne zmenili názor aj ostatní.
Napríklad na majstrovstvá sveta v Bahrajne s vami cestovalo aj 12 kíl učebníc. Koľko máte v škole vymeškaných hodín?
Zatiaľ 290. (Smiech) Dosť veľa. Rodičia i dedko mi hneď povedali, že ak chcem jazdiť, škola bude prvoradá. Ak nie, môžem sa s kartingom rozlúčiť. Takže sa snažím najviac ako viem a zatiaľ mám na osemročnom gymnáziu našťastie samé jednotky. Asi aj preto mi učitelia tolerujú početné absencie.
Ste štvornásobný šampión Slovenska, tiež vicemajster strednej i východnej Európy a aktuálne tretí najlepší európsky jazdec v kategórii od 12 do 14 rokov, vo svojom ročníku patríte k svetovej špičke. A to všetko bez jediného sponzora.
Je to veľmi náročné. Preto som nesmierne vďačný za mojich rodičov, obetujú mi strašne veľa. Tato namiesto toho, aby venoval pozornosť svojej práci, „stráca“ už roky kopu času na pretekoch, tréningoch či oslovovaním potenciálnych sponzorov. Veď už rôznym firmám či iným spoločnostiam rozposlal asi 2500 mailov, nonstop s niekým telefonuje. Zatiaľ sa nám však žiadneho zohnať nepodarilo.
Traduje sa, že pretekári z našich končín musia v motošportoch doslova šetriť pneumatiky. Ako dlho trvá, kým zoderiete jednu súpravu?
Jedna súprava, v dobrej kondícii, ktorá stojí 200 až 250 eur, vydrží asi dve 15-minútové jazdy, potom sa prehreje a jej výkon rapídne klesá. Jasné, zvládnete s ňou aj štyri či päť tréningov, vaša rýchlosť však trpí, a výrazne. Najmä oproti jazdcom, ktorí si výmenu pneumatík môžu dovoliť aj čo dve kolá, ako v F1. Denne pokojne spotrebujú desať súprav, akoby boli zadarmo.
Gumy, vozidlo, servis, tréningy, štartovné, náklady na cestovanie... Aký sezónny rozpočet treba, aby sa štrnásťročný chlapec mohol na profesionálnej úrovni venovať kartingu?
Aby som sa mohol jazdiť na úplne najvyššom leveli, a to by stále nejazdím všetky seriály, ktoré by som chcel, tak minimálne stotisíc eur. To však rátam iba náklady na servis, vybavenie a štartovné, bez výdavkov na cestovanie či ubytovanie.
Mám pravdu, ak poviem, že podpora od štátu či zväzov je v tomto smere mizivá?
Aby som ich iba nehanil – mizivá možno nie je úplne výstižné slovo. V takom zmysle, že pomer podpory, ktorý dostane úspešný motošportovec, je mizivý v porovnaní s nákladmi, ktoré ho stojí celý ročník, nie sám o sebe.
Dajme tomu, že mi štát prispeje dvetisíc eur. Určite budem veľmi vďačný a úprimne mu poďakujem, ale toľko mojich rodičov stojí len pár pneumatík, tá čiastka pokryje iba maličké percento celkových výdavkov. Ak by však dve tisícky dostal nejaký futbalista alebo plavec, kúpi si za ne oveľa viac.
Takže všetko musia hradiť rodičia, čo je i pre vás určite veľký záväzok. Viete si predstaviť, že by ste im jedného dňa zahlásili, ako vás motokáry už nebavia?
(Smiech) Teraz už naozaj nie. Ani si nemyslím, že k tomu niekedy dôjde. Karting robím osem rokov a moja chuť pretekať rastie každými pretekmi. Vždy sa snažím vyžmýkať zo seba maximum, ukázať, čo vo mne je. Aby si ma všimol nejaký sponzor, aby som ho presvedčil. No zatiaľ sa mi, bohužiaľ, nedarí.
Veľakrát som si vypočul, že som jednotlivec, nerobím kolektívny šport, nemá ma kto nasledovať. Firmy oveľa radšej prispejú futbalovým klubom než chalanovi, ktorý jazdí „sám na seba“.
Neskutočne si vážim, že moji rodiča, napriek obrovským peniazom, ktoré ich stojím, vidia, že míňať ich stále má zmysel. Že ma to baví, že to niekam vedie. Ak by to tak nebolo, ak by som sa začal flákať, ich podporu by som bezpochyby stratil.
Na vrcholných podujatiach bojujete proti pilotom s takpovediac neobmedzenými, a nielen finančnými, možnosťami. Keby ste to mali porovnať – ak má výborný jazdec priemerné vozidlo a priemerný jazdec výborné vozidlo, kto bude vo výhode?
Ťažko povedať. Možno na tejto úrovni to ešte ide, ak má nie úplne schopný jazdec skvelé vybavenie, môže dosahovať nejaké úspechy, ale nikam to nevedie. Aj keby napríklad prenikol do F4 či F3, peniaze mu stačiť nebudú. Takže – podľa mňa je bez debaty lepšie byť dobrým jazdcom s priemerným vybavením. Vedieť, že niečo vo vás je a že ak vás niekto osloví, dokážete mu ponúknuť nielen financie, ale i kvalitu.
V apríli 2024 na majstrovstvách Európy pod záštitou Medzinárodnej automobilovej federácie (FIA) vo francúzskom Val d’Argenton štartovalo 51 najlepších pretekárov planéty. A vy ste ich vyhrali. Žiadnemu Slovákovi sa na najvyššej úrovni FIA nikdy zvíťaziť nepodarilo. No dovolím si tvrdiť, že ešte pozoruhodnejším je iná vec – FIA zariadila, aby všetci jazdci štartovali v rovnakých podmienkach – teda s totožným motorom, benzínom, pneumatikami i motokárou. Skončiť v takto koncipovaných pretekoch na prvom mieste, to už o niečom svedčí.
Snáď áno. Majstrovstvá boli výborné – všetci mali rovnaké podmienky, od vozidla až po výstroj. Tam už neexistujú výhovorky, rozhodovali čisto schopnosti.
Najprv sme v piatich menších pretekoch zbierali body, ktoré následne určovali našu štartovaciu pozíciu vo finále. V danej káre i na dráhe vo Val d’Argenton som bol prvý raz, no niektorí moji súperi, opäť vďaka širšiemu rozpočtu, ju testovali už predtým.
Napriek tomu som, hoci som štartoval z dvanástej pozície, už po prvej zákrute figuroval na tretej priečke. Vedúca dvojička mi síce odskočila, náskok som však rýchlo stiahol. A v poslednom kole oboch naraz i predbehol.
Túto otázku sa väčšinou pýtam dospelých. No predsa, aké boli oslavy?
Ani dva dni po pretekoch som nemohol uveriť tomu, čo sa mi vlastne podarilo. Toto víťazstvo bolo v porovnaní s inými úplne odlišné. Čelil som jazdcom, ktorých sponzoruje Mercedes, Ferrari alebo McLaren, už majú takmer istotu, že sa raz objavia vo formule. A ja ich porazím a umiestnim sa na prvom mieste? Na takomto leveli? Znamená to pre mňa skutočne veľa. Nesmierne som sa tešil.
Pretekali ste tiež na najväčšom kartingovom podujatí Superkarts! USA SuperNationals v Las Vegas alebo takzvaných „olympijských hrách“ motošportu vo Valencii. Na takýchto eventoch sa už zrejme hýbu aj skauti z Formuly 1, však?
Určite. Aj keď som nedávno pozeral film o Antonellim, doslova tam zaznelo, že idú niekoho sledovať na motokárový okruh. No tiež to určite nie je tak, že si ma nejaký popredný tím vyberie na základe jedného lepšieho výsledku. Na to treba viac, ale – opäť – aj väčšie peniaze. Všetky FIA preteky sú omnoho drahšie, než ktorékoľvek na Slovensku.
Na motokárach začínali aj legendy ako Lewis Hamilton, Max Verstappen či Michael Schumacher. O presune jazdca do F1, ale aj F4, rozhoduje samozrejme talent, ale z veľkej časti, bohužiaľ, práve finančné možnosti a zázemie. No dovolím si tvrdiť, že ak si spád vašej kariéry udrží takéto tempo, budete môcť staviť na prvú kartu.
Dúfam a verím, že áno. Napríklad Lewis Hamilton absolútne nepochádza z bohatej rodiny, stačil mu obrovitánsky talent, ale vtedy bola trochu iná doba. Dnes do veľkých tímov prestupujú takmer výlučne deti bohatých rodičov, konkurencia rastie. Na Slovensku, hoci často vyhrávam a mám viacero majstrovských titulov, je takmer nulová šanca, aby som sa niekam posunul len na základe talentu. Musel by som nonstop jazdiť pod hlavičkou FIA, minimálne na európskej úrovni. No tu sa opäť vraciame ku koreňu celého problému – na to treba veľké peniaze.
No podľa slov vášho otca Milana už komunikujete s poprednými tímami a agentúrami, témou má byť aj váš presun do F4 v sezóne 2026. Ako ste ďaleko, respektíve, čo vás delí od toho, aby ste prenikli do sveta formuly?
Všimlo si ma viacero veľmi známych mien motošportu, hoci by som nerád konkretizoval, mám reálne ponuky z viacerých manažmentov, ktoré zastupujú jazdcov. Čiže, ľudia si talent asi všimli, nejaký zrejme mám, lenže aj na tejto úrovni, vlastne až po Formulu 1, je to o tom, že za vami musí stáť istý obnos peňazí. Lenže ten pre bežného človeka ani nie je reálne zhromaždiť. Len samotné zastupovanie manažmentom stojí toľko, čo teraz celá moja sezóna.
Ak by som tie peniaze však mal, „z fleku“ jazdím v niektorom z továrenských tímov na najvyššom leveli kartingu a po dovŕšení pätnástych narodenín, čo je minimálna veková hranica, testujem Formulu 4. Komunikujeme na pravidelnej báze, sledujú ma, otcovi núkajú i dosť výrazné zľavy, takže si dovolím tvrdiť, že ich záujem je fakt skutočný. No aj tá zľavnená suma je pre jazdca bez sponzora stále astronomická.
Viete, v kartingu človek zarábať nebude nikdy. Maximom, aké môžete dosiahnuť, je to, že aspoň nemusíte platiť.
Na Formulu 4 vraj treba minimálne pol milióna eur ročne...
A to v priemernom tíme, ak si odmyslíme škody a servis! V top tíme potrebujete aspoň milión.
Naozaj nejestvuje iná cesta? Máte výnimočný talent, čo výborne dosvedčili aj preteky vo Val d’Argenton. Skutočne sa manažmentom neoplatí investovať?
Jednoducho povedané – asi každý musí z niečoho žiť. Žiaľ, manažmenty do vás neinvestujú len tak, pre nič, za nič. Financie musíte mať i vy. Existuje lacnejší variant, no stále pridrahý – autá. Ročne stoja približne 200-tisíc, čo bez sponzora takisto skrátka nezaplatíte.
Ani keby ste vyhrali všetko na svete?
Asi ani vtedy. Kým s rodičmi nevyhráme v lotérii, môžem bez sponzora jazdiť len tak, ako jazdím dnes. Pravidelne na majstrovstvách Slovenska či Európy. Avšak, napríklad štart na nejakom talianskom šampionáte, kde súťažia výlučne elitné tímy, si finančne dovoliť nemôžem.ň
Zisk dobrého sponzora by tak vám i vašej rodine kompletne zmenil život...
Bolo by to úžasné. Veľmi veľa vecí by sa zmenilo, zľahčilo. Verím, že krátko po testoch by som už vo Formule 4 vedel aj niečo „odjazdiť“. Všetko sa ale bude odvíjať od peňazí.
Ako sa jazdec v najideálnejšom prípade z F4 vie posúvať ďalej, vyššie? Ako vzdialená je cesta z F4 do prestížnej F1?
Ak nahromadíte počiatočný kapitál, opäť do hry prichádza i talent. Z F4 sa však najskôr musíte predrať do F3, odtiaľ do F2 a tak ďalej. Jasné, pár jazdcov skočilo medzi elitu rovno z F3, no to ich pod svoje krídla vzal napríklad Red Bull.
Mali ste už aj nejaký kontakt priamo s Formulou 1?
To je ešte veľmi veľmi ďaleko. No kontaktovalo ma už aj viacero manažmentov priamo napojených na Formulu 1 alebo akadémie tímov z F1. Ako som vravel, mať určitý obnos financií, aj oni by ma mohli zastupovať už dnes. Konkrétne ponuky ležia na stole, chýbajú už len peniaze.
Na Instagrame vás sleduje i Andrea Kimi Antonelli, považovaný za najväčší talent odkedy svet uzrel Maxa Verstappena. Váš progres zaujal aj Lewisa Hamiltona, sedemnásobný majster sveta vám dokonca okomentoval príspevok.
Áno, napísal „keep pushing“, teda „neprestávaj makať“ a na viacero príspevkov dal lajk (palec hore). Upozornili ma na to rodičia, všimlo si to veľmi veľa ľudí, strašne som sa potešil. Lewis je môj idol, raz by som chcel byť ako on. Andrea ma pozorne sleduje, to viem, všímam si to odkedy som sa umiestnil na treťom mieste na Rotax Max Challenge Euro Trophy v talianskej Adrii.
Na záver môžeme konštatovať jediné – ak nejaký Slovák má aspoň potenciál dostať sa do F1, tak jednoznačne vy.
Dúfam, že to budem práve ja. Škoda, že je formula tak veľmi o peniazoch. Kto ich prinesie viac, má väčšiu šancu preraziť. Páčia sa mi aj preteky v autách, sčasti možno aj viac než vo formulách. Sú lacnejšie, trvajú dlhšie a kým vo formule máte takpovediac zakázané akékoľvek kontakty, preteky áut sú plné tvrdých súbojov, a to ma láka. No z motokáry je najlogickejším krokom posun do F4, takže zatiaľ cielim skôr tam.
Aj na Slovensku existujú rôzne seriály, kde sú celkové náklady nižšie než v kartingu. Ale odtiaľ sa v tunajších podmienkach nikam nedostanete. Navyše, pretekajú tam len chlapi vo veku môjho otca.
Takže mi nezostáva nič iné, len, ak to bude možné, podávať čo najlepšie výkony na najvyššej úrovni kartingu. A veriť, že dokážem osloviť dobrého sponzora. Koniec koncov, stále mám iba štrnásť rokov.
Lewis Hamilton vymenil formulu za stíhačku československej výroby. Viac v našej reportáži:
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
