Podľa Greška mohlo mužstvo vedené Jaroslavom Kentošom dosiahnuť na ME do 21 rokov viac, ale chyby na takomto fóre sa neodpúšťajú.
Majstrovstvá Európy do 21 rokov sa blížia do svojho finále. Na turnaji zostali už len štyri tímy - Nemecko, Francúzsko, Holandsko a Anglicko.
Vyraďovacia časť prebieha už bez slovenských reprezentantov, ktorí sa s turnajom rozlúčili v skupine. Svoj pohľad na výkony zverencov Jaroslava Kentoša poskytol pre TVNOVINY.sk bývalý slovenský futbalista Vratislav Greško.
Niekdajší skvelý obranca má na turnaj tejto kategórie len pekné spomienky, veď v roku 2000 bol súčasťou tímu, ktorý siahal na účasť vo finále a doslova pobláznil celý národ.
Pred 25 rokmi ste vy a vaši spoluhráči pobláznili na domácich ME do 21 rokov celé Slovensko. Teraz v role ambasádora sledujete ďalšie takéto podujatie na našom území. Ako hodnotíte výkony nášho tímu?
Čo sa týka našich chalanov a mojej generácie, to je celé neporovnateľné, lebo naša cesta bola úplne iná ako pri terajšej dvadsaťjednotke.
Keď hovoríme o samotných majstrovstvách Európy, tak počet tímov a turnajový kľúč je úplne odlišný ako za našej éry. Jediné, čo sa dá porovnať, bolo, že naši chlapci dali do toho všetko. Urobili, čo sa dá. Či mohli dosiahnuť viac? Určite áno, lebo pre každú generáciu - našu aj ich - platí a vždy platilo a platiť bude, že vždy sa dá dosiahnuť viac. Na takýchto turnajoch však rozhodujú maličkosti.
Ľad medzi úspechom a neúspechom je veľmi tenký a rozhodujú detaily a hlavne konzistentnosť. Individuálne herné výkony boli rôzne. Niektorým sa darilo viac, iným menej. Tak kvalitní súperi vás za chyby potrestajú.
Čo spravilo špeciálnym mužstvo z európskeho šampionátu v roku 2000?
Okolo tímu z roku 2000 všetci spozorneli až po druhom kvalifikačnom zápase s Portugalskom, keď sme vyhrali 1:0 a zrazu sa všetci zamýšľali, že či to bola náhoda alebo čo.
My sme nemohli vyskakovať, pre všetkých sme boli outsider a to nám vyhovovalo. Teraz bola situácia iná, ale aj ten vývoj futbalu je úplne iný, ale aj prejav hráčov navonok je úplne niekde inde. Do akej miery je prehnané alebo adekvátne, to tiež nechám na posúdenie iným.
Nedávno ste v inom rozhovore hovorili o myšlienke, že aj organizátor by mohol hrať kvalifikáciu. Vysvetlite, ako ste to mysleli.
Veľmi rád to vysvetlím. V kvalifikácii sa tvorí smerovanie schémy a chémia tímu. Tréner oveľa detailnejšie spoznáva odolnosť hráčov či ich víťaznú mentalitu. Radšej by som postúpil na Európu cez kvalifikáciu ako byť priamo nasadený, ak som si mal teda vybrať, ale to je čistá hypotéza.
Pravidlá sú však dané a nedajú sa zmeniť. Tímy, ktoré šli cez kvalifikáciu, mali výhodu. Nabrali viac skúseností, a to nielen hráči, ale aj tréneri a realizačné tímy. Nemusíme chodiť ani do roku 2000, stačí sa vrátiť do roku 2017, keď chalani postúpili s pánom trénerom Hapalom cez kvalifikáciu na majstrovstvá Európy. Chlapcom chýbalo veľmi málo, aby vtedy postúpili zo skupiny.
Kvalifikácia má naozaj veľké plusy, ale formát, akým sa teraz hrá, je daný. Tréneri, hráči a funkcionári istotne vyhodnotia, čo sa prípadne dalo urobiť inak, čo sa dalo urobiť lepšie, čo, naopak, bolo dobré.
Terajšie mužstvo vyzeralo na papieri veľmi kvalitne. Kto vás z našich hráčov najpríjemnejšie prekvapil?
Pred turnajom som sa snažil byť opatrný optimista a krotil som prehnaný optimizmus o potenciálnom štvrťfinále, keď sa šampionát ešte ani nezačal. Nakoniec sme skončili v skupine. Boli tam niektorí chalani, ktorí hrali fajn, ale hodnotenie nechám na iných. Som ambasádor majstrovstiev Európy, nie je vhodné z povrchných informácií hodnotiť.
Vidíte pri niektorom z hráčov potenciál na dobrý prestup?
Bitka o našich hráčov na trhu však asi veľká nebude. Na niečo také potrebujete fakt úspech. Moja generácia sa dostala aj na olympijské hry a ani vtedy sa o nás veľkokluby nebili, ale pri troche šťastia by teraz niekto mohol dobre prestúpiť a ďalej sa rozvíjať.
Môj vnútorný pocit je, že by to mohol byť Tomáš Rigo. Z tohto tímu je asi výkonnostne v tomto momentne najďalej mimo hráčov, ktorí už hrajú za reprezentačné áčko. Má potenciál, ale ja by som nerád zhadzoval ostatných, lebo sa môže čokoľvek stať.
Spomenuli ste hráčov, ktorí už hrávajú aj za národný tím. Ktorý bol podľa vás najväčším prínosom pre „dvadsaťjednotku“?
Najviditeľnejším bol jednoznačne Tomáš Suslov a to sa aj očakávalo. Spraviť nejaký rozdiel v zápasoch, v ktorých sa to lámalo - proti Taliansku a Španielsku - bolo však náročné, ale naozaj bolo vidieť, že skúsil všetko. Potreboval aj to, aby mu niekto pomohol. Na takomto turnaji sa nedá brať všetko na seba.
Jedinečnosť aj tak spočíva v tíme. Niečo nám chýbalo na to, aby sme postúpili zo skupiny. Ale to nechám na iných, aby sa oni k tomu vyjadrili, moje úlohy sú v tomto momente úplne iné.
Na záver otázka, keďže ste ambasádor, aké ohlasy sú na šampionát u nás?
Bol som pozrieť taliansku reprezentáciu. Vraveli mi, že všetko je veľmi fajn, všetko je super, na nič sa nesťažovali, Tešia sa na zápasy a krásne štadióny. Zachytil som, že nejaká novinárka z Česka sa sťažovala na hotel, ale to ako organizátor ťažko ovplyvníme.
Takže panuje spokojnosť s podujatím.
Dúfam a verím, ale dôležitý bude názor po ME.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
