Na farme najlepšieho tímu sveta odjazdil životnú sezónu a pokračovať mohol ako kolega Tadeja Pogačara. Talentovaný tínedžer z Brezna však volil radšej svoj rozvoj. Prestupuje do iného špičkového celku, kde pre neho chystajú víziu aj s klasikou Paríž-Roubaix v programe. Stane sa tak tretím cyklistom spod Tatier v profipelotóne a minimálne nasledujúce tri roky bude baviť slovenských fanúšikov na najväčších podujatiach planéty.
Matthias Schwarzbacher je momentálne zrejme najhorúcejším talentom slovenskej mužskej cyklistiky. Rodák z Brezna pred sezónou prestúpil na farmu najlepšieho celku sveta, UAE Emirates, kde v prvej polovici roka doslova a do písmena žiaril.
Zaznamenal svoje prvé víťazstvo medzi mužmi na klasike na Istrii, skončil na parádnom šiestom mieste na Paríž-Roubaix do 23 rokov a v lete pridal majsterštych v podobe víťaznej časovky na mládežníckom Giro d'Italia. Po fantastickej sezóne sa preto očakával posun medzi profesionálov a vo štvrtok sa konečne potvrdila jeho ďalšia destinácia.
Majster Slovenska v časovke bude od januára jazdiť v tíme najvyššej divízie World Tour, EF Education - EasyPost. Matthiasa sme preto pri jeho zaslúženom posezónnom oddychu poprosili o krátky rozhovor, ktorých ho zrejme v najbližšom čase čaká viacero.
„Neviem či mi už písali nejakí novinári, nečítal som ešte správy, ale je ich dosť,“ prehodil s úsmevom pár hodín po oznámení prestupu stále iba 19-ročný slovenský talent na úvod našej debaty, predtým ako nám porozprával o druhej polovici svojej sezóny a najmä o tom, ako sa upiekol prestup do špičkovej americkej zostavy.
Naposledy sme robili rozhovor začiatkom júna, keď ste sa na vysokohorskom sústredí chystali na kombináciu Gira do 23 rokov a majstrovstiev Slovenska. Napokon ste vyhrali časovku na oboch. Bolo to nad plán?
Víťazstvo v tom prológu na Gire som absolútne nečakal. V pekný výsledok som síce veril, lebo trasa mi sedela, no napokon to vyšlo nad všetky moje očakávania dobre. Na majstrákoch Slovenska som si veril viacej, pretože už minulý rok som nebol ďaleko za Lukášom Kubišom a tento rok som sa po prestupe do UAE Emirates Gen Z posunul výkonnostne aj materiálom.
Na Gire ste zdolali mnohé budúce hviezdy, na národných majstrovstvách ste porazili aj majstra Česka, špičkového časovkára Matthiasa Vaceka. Zvýšili sa po týchto víťazstvách aj vaše ambície na majstrovstvá sveta a Európy do 23 rokov?
Po Gire ešte nie, keďže to bol časovo veľmi krátky výkon, úplne odlišný od časoviek na šampionátoch. Po majstrovstvách Slovenska som si však uveril viac. Nejde ani tak o to, že som porazil Vaceka, keďže on vtedy zrejme nebol v úplne top forme, no moje čísla boli na tak dlhú trasu skrátka skvelé. Napokon som však na samotný svetový šampionát necestoval s nejakými konkrétnymi ambíciami, lebo v lete som mal nehodu.
Čo sa stalo?
Už na majstrovstvách Slovenska do 23 rokov som spadol a mal som potom problémy s chrbtom. Ovplyvňovalo mi to aj tréning a nevedel som sa dostať do pohody. Väčší problém však prišiel v septembri, dva týždne pred majstrákom sveta. Na Giro delle Friuli v Taliansku som mal tvrdší pád, po ktorom som skončil s otrasom mozgu a opuchnutým kolenom. Sedem dní som mal od bicykla oddych. Koleno sa dalo do poriadku až keď som bol v Rwande. Ešte pre istotu som hneď po príchode do Afriky dostal tráviace problémy, žalúdok som tam mal na šrot. Príprava teda nebola takmer žiadna.
Napriek tomu ste zajazdili obstojne, do Top 20 aj v časovke, aj vo veľmi ťažkých pretekoch, kde žiarili skôr vrchárske typy...
Do časovky som išiel s tým, že buď to vydá alebo nie... Nevydalo to. Preteky s hromadným štartom ale neboli vyslovene zlé, napokon mi celkom sadli. O tej trase všetci hovorili, že je pre vrchárov, no tým, že ten kopec bol taký krátky, myslím si, že to bolo niečo medzi vrchárskym a klasikárskym majstrákom. Samotná krajina bola pekná a čistá. Ľudia pri trase boli super, všetkých pretekárov povzbudzovali. Pri tréningu som sa cítil trochu ako Pogačar.
Týždeň po majstrovstvách sveta sa išiel majstrák Európy. Tam vám trasa časovky sedela trocha viac a zašli ste výborne, no v rozhovoroch ste potom spomínali, že výsledné 12. miesto vás trochu sklamalo.
Áno, trochu nechápem čo sa tam dialo. S výkonom som tam bol veľmi spokojný, jeden z najlepších v sezóne, ale ostatní akosi prišli v ešte lepšej forme. Až podozrievam počítač, že mi zle ukazoval tie moje čísla. Čo sa týka pretekov, tie už boli pre mňa profilovo priťažké, tak som len pomáhal ostatným chalanom zo Slovenska, ktorí si s takými kopcami rozumejú viac.
Tým sa dostávame k záveru sezóny, ktorá vyšla naozaj parádne a váš prestup do World Tour nie je prekvapením. Povedzte, koľko tímov javilo záujem o vaše služby?
Dokopy by som povedal, že ponúk bolo päť alebo šesť, aj s tímami úrovne Pro.
Kedy prišiel prvý kontakt s tímom EF Education?
Bolo to ešte pred Girom, tak v polovici mája, keď som ukončil tú moju vydarenú prvú polovicu sezóny a mal som trochu voľna.
V tímovom vyhlásení sa spomína, že s vami viedol rozhovory pred podpisom aj samotný vrchný šéf tímu, Jonathan Vaughters. Bol to on, kto vás presvedčil podpísať?
Je to energický, vtipný človek a s tímom má zaujímavú víziu, najmä čo sa týka mladých pretekárov. Bavili sme sa o tom, že časom budem mať priestor aj na väčších klasikách, ako je napríklad Paríž-Roubaix. Samozrejme ale neviem či to bude už budúci rok, musím sa veľa učiť. Stále budem patriť aj do kategórie do 23 rokov, čiže je možné, že ešte raz pôjdem verziu Pekla severu v tejto vekovej kategórii.
Počas roka zahraniční novinári spomínali, že v tíme UAE Emirates by si vás chceli nechať a posunúť do A-tímu. Dá sa povedať, že to bol pretlak lídrov v tomto tíme, ktorý vás napokon presvedčil ísť do EF?
Samozrejme, lákalo ma pretekať s Tadejom Pogačarom a ďalšími superhviezdami, z UAE aj s ponukou prišli prví. Mal som ale pocit, že by som sa tam nepresadil, veď už tento rok mal tím dvadsať ľudí, ktorí vedeli brať profivíťazstvá. V EF vidím väčší priestor sa rozvíjať.
Viacero webov, na čele s Procyclingstats, vašu zmluvu prezentuje ako dvojročnú. Ostatní mladíci ako Michael Leonard či Luke Lamperti, ktorí prichádzajú do EF s vami, dostali tri roky. Je to chyba?
Môžem vás uistiť, že aj ja mám trojročnú zmluvu. Zrejme teda áno, niekde nejaký web urobil chybičku.
Existuje teda už nejaký trojročný plán pre vás v tíme?
To sa bude bližšie riešiť až na zimných kempoch pred sezónou. Prvý máme v Girone v polovici novembra. Čo sme ale narýchlo prebrali, tak prvý rok na mňa nebude vyvíjaný žiadny výsledkový tlak. Predsa len, mám 19 rokov a z kategórie U23 do World Tour to bude poriadny skok, plus s prestupom do iného tímu mením aj materiál.
Na čo sa v novom prostredí najviac tešíte?
Samozrejme, sú tam hviezdy ako Richard Carapaz či Neilson Powless, od ktorých sa bude dať veľa naučiť, no najviac sa teším na atmosféru. O tíme EF sa v pelotóne hovorí, že to je taký povedzme pravý americký tím. Veľmi profesionálny, no je tam aj veľa srandy, tak uvidíme.
Pozrite si reportáž z majstrovstiev Slovenska, kde si Matthias Schwarzbacher suverénne uchmatol národný titul v časovke.
Sledujte atraktívne športy naživo aj zo záznamu na Voyo
